Hlavné zdroje ropy ležia väčšinou mimo ťažiska priemyslovej výroby , preto sa dopravuje cisternovými loďami alebo potrubiami dlhými niekedy až tisíce kilometrov. Hlavná cesta tankerov, najpoužívanejšia, vedie cez juhozápadnú časť Indického oceánu od Arabského polostrova okolo Južnej Afriky do západnej Európy, druhou dôležitou traťou je karibská oblasť a taktiež cesta od Arabského polostrova do Japonska. Vo väčšine európskych a amerických krajín je výroba tankerov prísne strážená- dodržiavajú sa prísne bezpečnostné predpisy pre výrobu tankerov a hlavne pre ich vlastníctvo. Podnikanie s nimi (a teda i s ropou) je vysoko zdanené a tak koncerny hľadajú ľahšiu a lacnejšiu cestu. Východiskom je Libéria v západnej Afrike, kde sa tankery registrujú. Obchodníci sa tak vyhnú zdaneniu, pričom prižmúria oko nad tým, že tankery z Libérie neboli vyrobené pod prísnou kontrolou a bezpečnostné opatrenia na palube lode nie sú absolútne spoľahlivé. A tak dochádza k haváriám. Veď len v priebehu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov havarovalo okolo 250 tankerov. Na hladine svetového oceánu preváža ropu asi 2000 tankerov, čo je asi o 1000 menej ako v sedemdesiatich rokoch , keď bol ich počet najvyšší. Dnešné tankery sú však oveľa väčšie ako v minulosti. Každoročne sa do svetového oceánu vypúšťa asi 3500 miliónov litrov ropy. Najväčšími znečisťovateľmi sú zväčša ropné tankery, ktoré si v mori umývajú nádrže, alebo z nich ropa uniká po havárii. Dôsledky takýchto nehôd sú obrovské a vyžadujú si značné finančné náklady na čistenie.

2.2. Znečistenie jednotlivých zložiek ŽP
2.2.1. Znečisťovanie ovzdušia
Škodlivými účinkami znečisteného ovzdušia sa začali odborníci zaoberať až okolo roku 1930 po vypuknutí ochorení, ba dokonca smrteľných prípadov v okolí rieky Másy, pensylvánskom Donore, Londýne, Los Angeles a v mnohých ďaľších oblastiach. V údolí Másy zahynulo 60 ľudí, tisícky ochoreli. V Donore zomrelo 17 ľudí, pričom až 43% obyvateľstva mesta malo príznaky otravy. V oboch prípadoch boli hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia ťažký priemysel, oceliarne a závody na výrobu zinku. V Londýne nastalo 1500 mimoriadnych úmrtí, doplnených enormne vysokým počtom ochorení s príznakmi postihnutia dýchacích ciest. Tu mali priemyselné zdroje menší význam. Najväčším zdrojom bolo spaľovanie uhlia v domácnostiach. Tragické udalosti vo všetkých troch prípadoch zapríčinila kombinácia hmly a dymu, tzv. „čierny“ smog. Príznaky boli takmer totožné (dráždenie v hrdle, kašeľ, zvracanie, sťažené dýchanie). Rozdiel bol iba v tom, že v údolí Másy a v Donore prepuklo ochorenie až po dvoch dňoch, kým v Londýne za prvých 12 hodín. Oblasť Los Angeles je najviac znečistená motorovými vozidlami, rafináciou ropy a spaľovaním odpadov. Kombináciou hmiel s exhalátmi začal vznikať tzv. fotochemický (losangelský) smog. Táto forma znečistenia má pravidelne alarmujúce rozmery zapríčiňujúce veľké škody na zdraví obyvateľstva.

Veľmi nebezpečné je taktiež znečistenie prachovými časticami. Z tohto hľadiska je nebezpečný akýkoľvek prach obsahujúci kremík, teda kremičitý, uhoľný a antracitový prach. Všetky spôsobujú silikózu – zaprášenie pľúc časticami menšími ako 5 mikrometrov. Častice s väčšími rozmermi sa bezpečne odfiltrujú nosovou dutinou. Silikóza je ochorenie podobné tuberkulóze. Avšak súčasné ochorenie na silikózu aj tuberkulózu – siliko-tuberkulóza – urýchľuje priebeh choroby a spôsobuje rýchlu smrť postihnutého. Zaujímavé je, že africké obyvateľstvo vystavené pôsobeniu kremičitého prachu z púštnych búrok nepostihla silikóza.

To znamená, že silikózu zapríčiňujú len čerstvo nalámané častice kremeňa s ostrými hranami.
Karcinogénne pôsobenie azbestu sú asi všetkým známe. Menej známa je však skutočnosť, že ozón, ktorý je spolu s oxidom uhoľnatým súčasťou fotochemického smogu, má podobné pôsobenie na život ako rôzne druhy vysokoenergetického žiarenia (napr. gama a röntegenové žiarenie).Ďalšiu hrozbu predstavujú mutagénne freóny, toxické olovo z výfukových plynov, zlúčeniny síry spôsobujúce kyslé dažde, zmenšujúca sa ochranná vrstva ozónu a prítomnosť rádioaktívnych častíc v ovzduší.

2.2.2. Znečisťovanie vody
Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. Týka sa celej hydrosféry, teda všetkých potokov, riek , rybníkov, morí i oceánov sveta. Človek ovplyvňuje vodstvo priamo aj nepriamo. Nepriame ovplyvňovanie sa deje prostredníctvom znečistených zrážok z ovzdušia. O tom sme tu už, myslím, hovorili. Priamo je hydrosféra ovplyvnená znečisťovaním odpadovými vodami z priemyslu, poľnohospodárstva a ľudských sídel. Druhy a formy znečisťovania vôd sú neobyčajne rozmanité. Každá nová výroba a technologický postup, ktorý je vybudovaný bez uváženia vplyvu na životné prostredie, zvyšuje závažnosť tohto problému. Jedným z najškodlivejších príspevkov civilizácie v mori je ortuť. Rieky jej dopravia do mora prirodzenou cestou asi 3000 ton ročne. Činnosť človeka, odpadové vody z priemyselných závodov a spaľovaním fosílnych palív zvyšuje toto množstvo na viac ako 10000 ton. Zlúčeniny ortuti podliehajú vo vode rozličným chemickým a biochemickým procesom. Koncentrujú sa v usadeninách, v rastlinstve a vodných živočíchoch. Odtiaľ sa potravinovým reťazcom dostávajú aj do človeka.

Ortuť, ktorá sa do tela človeka dostane napr. konzumáciou mäsa z priotrávených rýb, spôsobuje tzv. minamatskú chorobu, nazvanú podľa miesta prvého výskytu (Japonsko). Postihnutí sa na celom tele triasli, mali neprestávajúce kŕče, nemohli ani hovoriť. Zlúčeniny ortuti sa totiž veľmi ľahko dostanú do nervových buniek. Ďalším obrovským znečisťovateľom morí a oceánov je ropa a jej produkty. Zapríčiňujú hynutie organizmov, čím sa naruší biologická rovnováha v prírode. Liter ropy alebo ropných látok znehodnotí najmenej dva milióny vody. Vytvára na hladine vody film, ktorý zabraňuje prístupu kyslíka do vody. Ak sa ropné nešťastie stane na hladine oceánov, zapríčiní nevyčísliteľné škody, masové hynutie vodných organizmov, znečistenie pobreží atď. Po niekoľkých rokoch sa však ropa z veľkej časti rozloží a stratí. Horšie je to ale v prípade, keď sa ropa dostane do podzemných vôd. V takejto situácií nenastáva biodegenerácia týchto látok ani po 50 rokoch. V podzemných vodách totiž nie je dostatok kyslíka pre baktérie, ktoré by sa rozklad mohli postarať.

2.2.2. Znečisťovanie pôdy
Aj na pôdu pôsobí množstvo znečisťujúcich a znehodnocujúcich vplyvov. Aj tie sú najčastejšie vyvolané človekom. Pôda je vlastne ovplyvnená tak čistotou vzduchu, ako aj čistotou vody. Kyslé dažde a mnoho iných faktorov znečisteného ovzdušia ničia pôdu a spôsobujú eróziu presne tak, ako znečistená voda. No keď sa pridajú ďalšie znečistenia pôdy, ktoré na druhú stranu ovplyvňujú čistotu podzemných vôd, je to ako začarovaný kruh. Opäť sú na vine chemikálie, rozdelené do dvoch skupín: