1. Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rozličné chemické prípravky, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby. Sú to najmä pesticídy i priemyselné hnojivá. Z organických nečistôt sú, pokiaľ ide o množstvo a škodlivosť, dôležité odpady z veľkochovov a zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk.

2. Látky, ktoré pochádzajú z rôznych nepoľnohospodárskych činností. Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus. Tieto nečistoty sa do pôdy dostávajú najmä vo forme vzdušných emisií, niekedy aj pri závlahách znečistenou vodou.

Pôda je tak poškodzovaná toxickým pôsobením, alebo menením pôdnej reakcie. Najtoxickejšie účinky majú imisie obsahujúce arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy. Účinnosť takýchto látok ale nemusíme dlhší čas spozorovať v dôsledku tlmivej schopnosti pôdy. Až po prekročení určitej hranice nastáva zmena pôdnej reakcie, často dosahujúca extrémne rozmery. Pôdu ohrozujú aj prírodné činitele. Vodná a veterná erózia ničí obrovské plochy ornej pôdy. Opäť je však na vine viac-menej človek. Nič však ešte nie je stratené. Ak ľudia tohto sveta prejavia dobrú vôľu a vzájomné pochopenie pre životné prostredie, môžeme dosiahnuť v ekológií a ochrane životného prostredia veľké úspechy. Nové technológie genetického inžinierstva môžu v budúcnosti priniesť zatiaľ nepredstaviteľné možnosti nápravy toho, čo človek zničil a zachrániť náš spoločný dom, ktorý sa volá Zem.

3. Riešenie problému
3.1. Pochovanie problému
Vedci v boji proti globálnemu otepľovaniu uvažujú nad viacerými možnosťami. Jednou z nich je "zúrodnenie" oceánov. Na ich dno by sa nasadilo železo a rastlinný planktón, ktorý by dokázal pohlcovať oxid uhličitý z vody. Morská voda zbavená oxidu uhličitého by potom absorbovala tento plyn z ovzdušia. Išlo by však o veľmi nákladnú operáciu a na pohltenie všetkých škodlivín ovzdušia by sa takto musela upraviť obrovská časť svetového oceánu. Druhou alternatívou je napumpovanie oxidu uhličitého priamo na dno oceánu. Pod vplyvom obrovského tlaku by sa tento plyn zmenil na kvapalinu a pomaly by sa rozpustil vo vode.
Nikto si však zatiaľ netrúfa odhadnúť, čo by to urobilo s niektorými morskými živočíchmi a rastlinami. Iným spôsobom, ako "pochovať” oxid uhličitý je dostať ho pod zemskú kôru. Tam sa z neho v dôsledku tlaku stane z plynu kvapalina zaberajúca oveľa menej miesta. Zemská kôra podľa expertov ponúka priestor na uskladnenie všetkých škodlivých emisií, ktoré Európa vyprodukuje za 600 rokov.

Nevýhodou sú zatiaľ obrovské náklady spojené s extrahovaním plynu z ovzdušia. Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch továrni. No určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť. Najväčší znečisťovatelia sú USA, Čína, Rusko, Japonsko. Aby sme dosiahli skutočný zvrat, potrebuje ľudstvo obmedziť produkciu exhalátov o 60 až 80 %! Ak neobmedzíme produkciu exhalátov potom sa nevyhneme následkom otepľovania. Tie sú : klíma na celej Zemi by sa mohla výrazne zmeniť, začali by sa roztápať ľadovce, stúpať hladiny morí, púšte premieňať na úrodné planiny a naopak , posúvať vegetačné pásma. Životnosť CO2 v atmosfére je približne 50-200 rokov. Podľa mnohých klimatológov je otepľovanie atmosféry už dnes príčinou záplav a uragánov, ktoré stále častejšie postihujú viaceré krajiny sveta. Silné búrky sú dnes oveľa bežnejšie, ako boli v minulosti. Ak bude súčasný trend v emisiách skleníkových plynov pokračovať ďalej, očakáva sa že hladina morí sa zvýši o 65 cm do roku 2100.Zvýši sa aj teplota do roku 2100 o 3,5 až 1 stupeň Celzia.

3.2. Alternatívne zdroje energie
V oblasti elektro-energetiky by mal byť dosiahnutý inštaláciou slnečných článkov s celkovým výkonom 3000 MW (3 veľké atómové elektrárne) na viac ako 1 milióne striech, inštalovaním 40.000 MW vo veterných elektrárňach, 1000 MW v elektrárňach na biomasu a ďalších 1000 MW v geotermálnych elektrárňach. V súčasnosti využívané obnoviteľné zdroje zahrňujú hlavne veľké vodné elektrárne, u ktorých sa vzhľadom na negatívne dôsledky na životné prostredie, do budúcnosti v EÚ nepredpokladá ďalší rozvoj. V oblasti výroby tepla sa nárast očakáva hlavne z biomasy a inštaláciou asi 100 milión m2 slnečných kolektorov. Inštalovaný výkon v tepelných čerpadlách by mal dosiahnuť 2 milióny MW. Tento program by si mal do roku 2010 vyžiadať investície asi 165 miliárd Eúr.

Jeho prínosom však bude aj vytvorenie približne 900.000 nových pracovných miest a zníženie emisií CO2 o 402 milión ton ročne. Z odhadovaného počtu nových pracovných príležitostí pripadá podľa Európskej asociácie pre veternú energiu asi 320.000 na vybudovanie cieľových 40.000 MW vo veterných elektrárňach. Asociácia pre fotovoltaiku (výroba elektriny zo slnečnej energie) predpokladá, že 3000 MW znamená asi 100.000 pracovných miest a Federácia výrobcov slnečných kolektorov predpokladá prírastok asi 250.000 pracovných miest. Zvyšok predstavuje tvorba nových pracovných miest v oblasti využívania biomasy (asi 230.000). Zabezpečenie domáceho cieľa by však nebolo jediným prínosom k tvorbe pracovných príležitostí. Experti odhadujú, že pri takomto rozvoji by významne vzrástla aj exportná schopnosť krajín EÚ, čo by viedlo k tvorbe ďalších asi 350.000 pracovných miest viazaných na zabezpečenie exportu. Dokument EÚ “White Paper” tiež prináša návrh opatrení na zabezpečenie realizácie tohto cieľa, ktoré zahrňujú daňové a iné finančné zvýhodnenia. Tvorba pracovných príležitostí je jednou z najdôležitejších hybných síl rozvoja obnoviteľných zdrojov. Hoci stanoviť externé náklady je mimoriadne zložité, čo súvisí s tým, že je len veľmi ťažké určiť cenu dôsledkov znečistenia životného prostredia a v mnohých prípadoch to ani nie je možné (napr. cenu dôsledkov globálnych klimatických zmien), vo svete existuje viacero štúdií, ktoré poukazujú na to, že tieto náklady sú značné.

Napríklad nemecká štúdia uvádza, že externé náklady na výrobu elektriny, bez započítania dôsledkov klimatických zmien, sa pohybujú v rozsahu od 0,024 – 0,055 USD za kilowatthodinu (1,05 - 2,45 Sk/kWh) a v prípade jadrových elektrární je to až 2,7 Sk/kWh. Ak by boli tieto náklady zahrnuté do cien energie, obnoviteľné zdroje by boli na mnohých miestach sveta v oveľa lepšej pozícii, ako sú dnes a ich presadzovanie sa na trhu s energiou by bolo podstatne jednoduchšie. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že situácia nie je nemenná a pomaly sa vyvíja v prospech obnoviteľných zdrojov. Niektoré z týchto palív ako napr. drevo, bioplyn, veterná energia sú už dnes schopné vo viacerých rozvinutých krajinách (SRN, Rakúsko, Švédsko a i.) konkurovať klasickým palivám. Ukazuje sa, že aj tie najdrahšie spôsoby výroby energie, napr. fotovoltaickými článkami, by sa po započítaní externých nákladov do cien a pri ich masovej výrobe stali cenovo porovnateľné s tými palivami, ktoré využívame dnes.

4. Prínos práce
Prínos a zmysel tejto práce je oboznámiť širokú verejnosť s problematickým vplyvom ropných látok na jednotlivé zložky životného prostredia. Ropné látky majú vplyv na náš každodenný život a preto by sa o probléme, ktorý predstavujú mal zaujímať každý z nás.
Práca by mala predstaviť čitateľovi súčasný stav ŽP, definovať problém a predstaviť aj niekoľko riešení, ktoré sú finančne pomerne nenáročné. Ekonomickým prínosom by malo byť predstavenie alternatívnych zdrojov energie, keďže v konečnom dôsledku ropných látok ubúda a štúdie ukazujú, že súčasné zdroje vydržia iba niekoľko desaťročí. V budúcnosti bude treba problém určite riešiť. Finančné náklady spojené s transformovaním a prechodom na alternatívne zdroje energie sa tiež nebudú dať jednoducho prehliadnuť. Odborným prínosom je presné definovanie problému a návrh jeho riešenia z rôznych hľadísk, ktorého podkladom sú početné vedecké štúdie a prognózy.

Záver
Problém s ropnými látkami je všeobecne známy. Ropné látky ovplyvňujú náš život už dlhú dobu. Riešenia, ktoré sú predstavené s tejto práci nie sú len odporúčania, sú jedinou cestou, ktorá nám zostáva. Éra ropy čoskoro skončí a treba sa na ňu pripraviť. Riešenia sú koncipované, tak aby boli pomerne ľahko zrealizovateľné a aby boli finančné náklady čo najnižšie, efektivita hraje takisto veľkú rolu. Niektoré sa už dávnejšie začali realizovať, ale niektoré budú možno realizovateľné, až keď sa na nich nájdu prostriedky, prípadne až keď veda dostatočne postúpi. Náhrada ropy ako zdroj energie nie je jediné na čo treba myslieť. Využívanie ropných látok už dlho pôsobí na prírodu devastujúco. Následky treba odstrániť, keďže každoročne spôsobujú obrovské problémy a majú hrozný vplyv na ľudí, zvieratá a rastliny. Činnosť ľudí môže viest k ich vlastnej záhube, preto by mali postupne prijať myšlienku, že ak bude znečisťovanie ďalej pokračovať, tak ľudstvo vlastnou chybou zanikne.