O b s a h
str.
1.Kapitola
Súčastný stav ropných látok

1.1. Ropa – požehnanie či prekliatie
1.2. Čí rozvoj?
1.3. Ropné spoločnosti – agenti rozvoja či deštrukcie?
1.4. Späť do budúcnosti...
1.5. Ochrana amerických záujmov

2. Kapitola
Znečistenie životného prostredia ropnými látkami
2.1. Znečisťovanie uhľovodíkmi
2.2. Znečistenie jednotlivých zložiek ŽP
2.2.1. Znečisťovanie ovzdušia
2.2.2. Znečisťovanie vody
2.2.3. Znečisťovanie pôdy

3. Kapitola
Riešenie problému
3.1. Pochovanie problému
3.2. Alternatívne zdroje energie

4. Kapitola
Prínos práce
Záver

1.Súčasný stav ropných látok
1.1. Ropa – požehnanie či prekliatie
V máji 2001 zverejnila Bushova administratíva správu o národnej energetickej politike. Plán rátal s masívnou diverzifikáciou amerických ropných dodávok tak, aby sa politicky nestabilný Perzský záliv nahradil „priateľskejšou“ subsaharskou Afrikou. Najmä krajinami v Guinejskom zálive.
Polmesiac začínajúci Pobrežím Slonoviny na severozápade a končiaci západným pobrežím Juhoafrickej republiky na juhu skrýva dokázané zásoby 20-30 miliárd barelov, predovšetkým v pobrežných ložiskách. Západná Afrika už dnes pokrýva asi 12 percent dovozu nespracovanej ropy do USA, podľa predpokladov Americkej národnej spravodajskej služby toto číslo do roku 2015 vzrastie na 25 percent. Záujem o africké „čierne zlato“ zvýšila vojna proti Iraku, nedávne štrajky vo Venezuele a potenciálna nestabilita v Saudskej Arábii. To všetko len podčiarklo americkú zraniteľnosť, keďže potreba ropy narastá. Rozvoj ťažby v západnej Afrike ponúka, podľa expertov, veľa možností. Ložiská sú bohaté, kvalita vysoká a morské dopravné trasy do Severnej Ameriky kratšie ako z ktoréhokoľvek iného regiónu.

Inštitút pre rozšírené strategické a politické štúdie (IASPS – Institute for Advanced Strategic and Political Studies), konzervatívny think-tank sídliaci vo Washingtone a Jeruzaleme, je na špici výskumu strategického významu západoafrickej ropy pre Spojené štáty. V januári minulého roka usporiadal IASPS v texaskom Hustone sympózium, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia vlády a ropného priemyslu. Na stretnutí vznikla vplyvná pracovná skupina nazvaná African Oil Policy Initiative Group (AOPIG), ktorá sa stala zodpovednou za americkú vládnu politiku týkajúcu sa ropy zo západnej Afriky. Podľa správy, ktorú AOPIG na konci sympózia vydala: „Africká ropa nie je cieľom, ale prostriedkom na zvýšenie energetickej bezpečnosti USA a rýchlejší africký hospodársky rozvoj.“

1.2. Čí rozvoj?
Misia AOPIG sa môže zdať vznešená, no po tom, čo Spojené štáty predviedli na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu, kde Colin Powell strávil úbohých 24 hodín, slová znejú falošne. Bol to celkom príkladný obraz oddanosti myšlienke rozvoja. Aj ropné projekty sa dajú len ťažko chápať ako pozitívne príklady afrického rozvoja. Nigéria, najväčší producent a vývozca ropy v Afrike, exportuje každoročne v hodnote miliónov dolárov. Za posledné štyri desaťročia sa z delty Nigeru vyťažilo bohatstvo v hodnote 300 miliárd dolárov, obyvatelia však naďalej žijú v hroznej chudobe. Podľa OSN žije 70 percent ľudí v krajine z menej ako dolára denne a najchudobnejšia pätina populácie dostáva len 4 percentá národného bohatstva. Percento ľudí žijúcich v chudobe sa od roku 1980 viac ako zdvojnásobilo. Napriek tomu, že vláda získala zo ziskov z predaja ropy asi 14 miliárd dolárov.