Chránené nálezisko BIŠAR


Toto kastrálne nálezisko Tichý Potok s rozlohou 1,67 ha, bolo v roku 1979 vyhlásené za chránené nálezisko Bišar. A to pre ochranu typických spoločenstiev horských kvetnatých lúk Levočských vrchov. Vrcholové a svahové lúky v okolí kóty Bišar ( 982 m.n.m.) v hornom toku Torysy tvoria pestrú a charakteristickú mozaiku s lesnými porastami a lieskovými kroviskami. Lúky medzi lesnými remízami tvorenými smrekom obyčajným, jedľou bielou, smrekovcom opadavým, bukom a kolóniami liesčín boli oddávna využívané ako kosienky, v jeseni čiastočne ako pasienky. Tento systém hosp. využívania dovolil, aby vzácna kvetina týchto lúk ostala stále zachovalá. Keď porovnávame prvé floristické údaje o horských lúkach medzi Brezovicou a Tichým Potokom ešte z roku 1937, musíme konštatovať, že tento floristický výpočet stále platí. V prípade lúk na Bišari máme na mysli predovšetkým výskyt ľalie cibuľkonosnej, ktorá tu má pomerne rozsiahle rozšírenie. Práve výskyt tohto alpínsko-mediteránneho druhu bol motívom pre štátnu ochranu prírody v sedemdesiatych rokoch, aby sa časť lúk vyhlásila za chránené nálezisko. V ochranných podmienkach sa odporúčal na lokalite doterajší spôsob hospodárenia a využívania lúk. Ako sa neskôr ukázalo, bol to správny názor, pretože po niekoľkoročnom vynechaní kosenia sme zaregistrovali značný ústup tohto chráneného druhu ( pokiaľ ide o počet ). Okrem toho sme každoročne pozorovali pravidelné a dosť intenzívne vyrývanie cibúľ diviakmi, čo takisto podstatne redukovalo početnosť ľalie cibuľkonosnej. Ďalej je známy fakt, že nie každý rok ľalia rovnako zakvitla, no množstvo sterilných a nekvitnúcich bylí stále potvrdzuje, že ľalia cibuľkonosná je ozdobou lúk na Bišari. Ide aj o ochranu celých rastlinných spoločenstiev, medzi ktoré patria mnohé chránené druhy, vzácne a pre toto pohorie charakteristické ako sú napríklad nátržník zlatý, vemenníček zelený, päťprstnica obyčajná a mnohé ďalšie.
V každom prípade je toto nálezisko vzácnym bohatstvom a ozdobou svojho okolia. .