Koralové útesy-ničenie a ochrana

Čo sú to vlastne koralové útesy?
Koralové útesy sú živé, neobyčajne bohaté ekosystémy morského dna. Skladajú sa prevažne z kostier odumretých koralových polypov – drobných živočíchov, ktoré sa v hojných počtoch vyskytujú na jednom mieste a postupne vytvárajú neustále rastúce kolónie. Často sa nazývajú aj „dažďové pralesy mora“. Hoci majú pre človeka a pre život v mori neoceniteľný význam, stále ich ohrozujeme.

Poškodenie koralových útesov
Zo 109 krajín, na území ktorých sa nachádzajú koralové útesy, až 63 hlási ich poškodenie! Priame ohrozenie koralov predstavujú najmä rybárstvo, obchod so suvenírmi a taktiež turistika. A k tomu sa ešte pridáva znečisťovanie morí, zanášanie bahnom a zmeny podnebia!

Význam koralových útesov
Koralové útesy všetkých svetových morí sú životným prostredím pre približne pol milióna živočíšnych druhov. Koralové útesy majú veľký význam nielen pre živočichy mora, ale tiež pre človeka. Úlovky rýb v ich bezprostrednej blízkosti dosahujú ročne niekoľko ton na jeden meter kubický! Okrem toho koralové útesy chránia pobrežia pred eróziou. Pre väčšinu krajín sú tiež dôležité príjmy z turistiky, ktorá sa v mnohých oblastiach rozvíja práve vďaka prenádherným podmorským svetom
koralových útesov.

Priaznivé podmienky a príčiny odumierania koralových útesov Koralovým útesom sa najlepšie darí v čistej, plytkej a teplej morskej vode s nízkymi výkyvmi teploty, malým množstvom usadenín a prúdmi zabezpečujúcimi častú výmenu vody. Akákoľvek zmena niektorej z týchto podmienok znamená vážne poškodenie celého ekosystému. Aj napriek pomerne dobrej regeneračnej schopnosti koralové útesy neustále odumierajú. Znova sa teda vrátim k otázke: Čo im vlastne škodí?
V podstate by som to mohla zhrnúť do niekoľkých bodov:
Koralovým útesom škodí:

•    Ničenie
•    Odlesňovanie
•    Rybolov
•    Štarty raketoplánov
•    Klimatické zmeny
•    Hurikány
•    Znečistenie
•    Úpravy morského dna


Takže ničenie. V mnohých častiach sveta ľudia používajú koraly v stavebnom priemysle. Ťažba koralov však naozaj vážne narušuje štruktúru celého útesu a navyše so sebou prináša množstvo nežiadúcich vedľajších účinkov. Napríklad na Srí Lanke spôsobila ťažba koralového vápenca veľké škody. Pobrežie zbavené
ochrannej hradby koralových útesov sa dostalopod priamy vplyv morských vĺn, ktoré zničilimnohé pláže i ulice v mnohých mestách.

Prejdem k ďalšiemu bodu – k odlesňovaniu.
Áno, aj priveľmi intenzívne pretváranie súše na pobreží môže predstavovať ohrozenie pre koralové útesy. Odlesňovanie a stavebná činnosť spôsobujú zakalenie a znečistenie morskej vody, zmenu jej prúdenia a poškodenie štruktúry koralových útesov. Rovnako negatívne sa na živote koralových útesov prejavuje aj nadmerný rybolov. Ale to je už ďalší bod.

Početné húfy rýb a veľké množstvá kôrovcov môžu podľahnúť  skaze v krátkom čase. Lov rýb spôsobuje koralovým útesom i priame škody, najmä v prípade, keď ľudia kladú pasce priamo na koraly, keď rybárske siete vlečené v tesnej blízkosti okolo útesov koraly olamujú, alebo keď sa na omámenie rýb
používajú nálože trhavín.

Jedným z tých bodov boli aj štarty rakiet. Asi medzi štartom rakety a koralovými útesmi veľký súvis nevidíte. Nuž, čítajte pozorne. Amerických odborníkov v súčasnosti trápi odumieranie koralov pri  Floride. Za všetko údajne môžu štarty raketoplánov zo základne NASA na Myse Canareval. Doteraz sa vyhodnocovali poznatky vplyvu tejto činnosti na ľudí. Avšak nedávne pozorovania tamojšieho vodného sveta upozornili, že otrasy zeme, silné oteplenie v blízkosti štartovacej plochy a ďalšie sprievodné javy odletov vesmírnych korábov môžu mať naň negatvny vplyv. Vážnosť varovaní by mali určiť až výsledky najnovších vedeckých
výskumov.
Pesticícidy a priemyslové odpady,
ktoré otravujú živočíšnych i rastlinných obyvateľov koralových útesov zaradíme medzi znečistenie. Odpadové vody a zvyšky hnojív používaných v poľnohospodárstve ničia pohlavné generácie rias , pretože v morskej vode znižujú hladinu kyslíka, ktorý je pre organizmy žijúce na koralových útesoch dôležitý.

Obrovské škody napácha každé znečistenie mora ropou.
Napríklad jeden z koralových útesov v Karibskom mori sa nachádza nedaleko ropnej rafinérie a už niekoľko rokov je vystavený znečisteniu vody ropou a viditeľne odumiera. Koraly poškodené ropou už nikdy nie sú schopné regenerácie.

Medzi znečistenie môžeme zaradiť aj zanášanie bahnom
. Zanášanie bahnom citlivý ekosystém koralových útesov nemálo poškodzuje. Keď bahno prinášané z pevniny niektorou riekou zakalí morskú vodu, k rastlinám na koralových útesoch sa dostane menej svetla a poškodeniu sa nevyhnú ani symbiotické riasy žijúce v telách koralov.

Situácia vo svete a výskyt
Rozloha koralových útesov na celej Zemi sa odhaduje na 284 300 kilometrov štvorcových, čo nie je viac ako polovica rozlohy Francúzska, alebo desatina percenta povrchu svetových oceánov. Väčšinou sa nachádzajú na brehoch morí, maximálne však v hĺbke do dvoch kilometrov a spadajú do teritórií 101 krajín. Najviac, 33 percent je okolo ostrovov Filipín, Indonézie, Malajzie a Papuy Novej Guiney, kde možno nájsť až 600 rôznych druhov týchto netradičných živočíchov. Najviac
ohrozené koraly sú práve vo Filipínach. Najväčším útvarom je Veľká bariéra pri brehoch Austrálie. No známy koralový útes nájdete aj vodách Nórska. Dĺžka lophelského koralu je až 425 kilimetrov!

Čo sa pre ochranu koralových útesov robí a čo by sa robiť malo Tlak na koralové útesy po celom svete neustále rastie a opatrenia na ich ochranu sú dnes bezpodmienečne nutné. Niektoré z nich sa dajú realizovať pomerne ľahko, iné vyžadujú vysoké náklady a zložitú medzinárodnu spoluprácu. Mnohé krajiny už pochopili význam koralových útesov a nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, a vyhlásili ich za prírodné rezervácie. V súčastnosti existuje vyše 300 chránených koralových
útesov, ktoré sa nachádzajú na území 60 štátov po celom svete. Kľúčovú úlohu pri zachovávaní koralových útesov však zohráva ich prezieravé obhospodárovanie. Ak sa podarí udržať rybárstvo a turistiku v únosných medziach, potom bude možné bohatstvo koralových útesov využívať bez akéhokoľvek výraznejšieho poškodenia. Preto ten, komu záleží na budúcnosti koralových útesov, by nemal túžiť po suveníroch, ktoré pochádzajú priamo z útesov. A nielen tí, ktorým záleží na prírode by
nemali kupovať suveníriy z koralov! Ak si totiž na dovolenke pri mori zakúpite od nejakého „domorodca“ koralový suvenír a príslužník miestnej polície ho u vás objaví, máte mimoriadnu smolu. Musíte zaplatiť nehoráznu pokutu, alebo vás zatknú. Taktiež pri návrate z dovolenky vám v lietadle „presvietia“ všetku batožinu. Ak v nej colníci nájdu nejaký výrobok z koralu,  hrozí vám namiesto návratu domov cesta do väzenia.
Problémy vyplývajúce zo znečisťovania morí a oceánov a problémy vyplývajúce z globálneho otepľovania sa však nedajú vyriešiť iba ochranov útesov a ich vyhlasovanie za rezervácie, ale je tu nevyhnutná predovšetkým účinná medzinárodná spolupráca.

„Vybielovanie“ koralových útesov
V poslednom období sa často objavujú správy, že dochádza k „vybielovaniu“ koralových útesov. Niektoré útesy skutočne strácajú svoje prekrásne farby a nadobúdajú mŕtvolne bielu farbu. V septembri 1987 sa potápači pri brehoch Portorika namiesto do krištáľovo čistej vody ponorili do žltohnedých mračien, ktoré boli výsledkom narušenej symbiózy koralov a určitých morských rias. Prespokladá sa, že tieto riasy podporujú vývin a rast koralových polypov a v konečnom dôsledku
teda pomáhajú pri produkcii vápenca, ktorý tvorí samotné útesy. Potápači teda vplávali do oblakov rias, uvoľnených z koralov, vznášajúcich sa voľne vo vode, keď bol ich životne dôležitý vzťah s polypmi vážne narušený. Za hlavnú príčinu tohto narušenia symbiózy koralov a rias vedci považujú nárasty teplôt morskej vody. Aj keď  určité výkyvy teplôt morskej voy sú celkom normálne a majú svoje prirodzené príčiny, usudzuje sa, že narastajúci rozsah a intenzita „vybielovania“ koralov v osemdesiatych rokoch (dosiaľ najteplejšom desaťročí) sú dôsledkom globálneho oteplovania. Pokým sa ľudstvu nepodarí obmedziť skleníkový efekt, alebo ho aspoň
dostať pod kontrolu, budú koraly pravdepodobne umierať aj naďalej. A najsmutnejšie na tom je, že skleníkový efekt nemá dosah „len“ na koralové útesy, ale bohužiaľ na prírodu celej našej zeme.