Zásoby pitnej vody miznú s katastrofickou rýchlosťou, zatiaľ čo jej potreba sa prudko zvyšuje. Experti UNESCO očakávajú, že v najbližších dvadsiatich rokoch sa zásoby vody na jedného obyvateľa Zeme znížia o celú tretinu.
Už teraz je však znečistená voda veľkým problémom, najmä pre chudobné krajiny. Vo svete každodenne zomiera šesťtisíc ľudí na žalúdočné infekcie, ktoré sa šíria najmä pre nedostatok zdravotne vyhovujúcej vody - polovica obyvateľov chudobných štátov sa k nej nedostane vôbec. Vo vyspelých krajinách sveta spotrebuje jedno dieťa 30- až 50-krát viac vody ako v rozvojových. Experti UNESCO vo svojej najnovšej štúdii o vode upozorňujú, že čoskoro budú mať problémy s pitnou vodou aj vyspelé štáty. Napríklad v Belgicku je málo podzemných vôd a ešte k tomu majú veľmi zlú kvalitu. Polovica amerických jazier a vodných tokov je znečistená chemikáliami a kovovým odpadom. Z 55 európskych riek sa dostalo označenie "čistá" len piatim. V najhoršom stave sú však ázijské rieky. Oproti svetovému priemeru v nich žije až trojnásobok baktérií z odpadov, produkovaných človekom. Obsah jedovatého olova je v nich až 20-krát vyšší ako v riekach Európy a USA. Podľa pesimistického odhadu do roku 2050 nebude mať prístup k pitnej vode približne sedem miliárd osôb v 60-ich krajinách, optimistický odhad hovorí o dvoch miliardách ľudí v 48 krajinách. Vodná kríza však neobíde žiaden región sveta a dotkne sa všetkých oblastí života.

K najsuchším oblastiam sveta patrí Kuvajt (10 kubických metrov vody na jedného obyvateľa za rok) spolu s pásmom Gazy (52 kubických metrov) a Spojenými arabskými emirátmi (58). Naopak, najviac vody má - samozrejme okrem Grónska a Aljašky - Francúzska Guayana (812 121 kubických metrov na obyvateľa) a Island (609 319). Najlepšie perspektívy, pokiaľ ide o stav a množstvo podzemných vôd, majú Fínsko, Kanada, Nový Zéland, Veľká Británia a Japonsko. Slovensko síce nepatrí k priamo ohrozeným krajinám, aj my by sme sa však mali naučiť s pitnou vodou hospodáriť oveľa lepšie (http://www.streetparty.sk).

Vodné zdroje z hľadiska ich využiteľnosti na vodárenské účely, t. j. na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, delíme na zdroje povrchových vôd (toky a nádrže) a na zdroje podzemných vôd (pramene, vrty a studne). Z hľadiska výskytu sú vodné zdroje (povrchové aj podzemné) nepravidelne rozložené, čo vytvára nerovnováhu medzi dostupným množstvom a potrebou vody. Zásoby vody sa tvoria zo zrážkovej vody a z celkového kolobehu vody v krajine, z nich však iba časť je využiteľná pre človeka a jeho aktivity. Zdroje vody zo zrážok spadnutých na území SR vytvárajú dlhodobý priemerný povrchový odtok 400 m3.s-1, skutočné dostupné zdroje vody sú však podstatne vyššie (zväčšené o prietoky tokov pritekajúcich zo susedných krajín - celkový odtok je 1700 m3.s-1). Z hľadiska povrchového odtoku sa v uplynulom desaťročí prejavili nepriaznivé trendy, čo môže súvisieť s nástupom globálnej klimatickej zmeny. Zrážky v období 1993-98 poklesli oproti dlhodobému priemeru (1931-80) asi o 3 %, avšak povrchový odtok až o 9 %. Hydrogeologické pomery Slovenska sú pomerne priaznivé z hľadiska tvorby a akumulácie zásob a zdrojov podzemných vôd, nevýhodou je však ich nerovnomerné rozloženie. V súčasnosti má približne 60 % územia Slovenska nedostatok vodných zdrojov, 30 % územia má dobré zastúpenie vodných zdrojov a najlepšie podmienky má 10 % územia. Priaznivé hydrogeologické štruktúry zaberajúce 38 % územia akumulujú až 84 % využiteľných množstiev podzemných vôd (http://www.ceroi.net).

V slovenských tokoch preteká približne 3328 m3 Z tohto množstva len 12 % pramení na území Slovenska. Podstatnú časť vodnosti - až 88 %, predstavujú toky pritekajúce na naše územie zo susedných štátov, hlavne Dunaj, v menšej miere Morava, Dunajec, Uh, Latorica a Tisa. Maximálne prietoky sa vyskytujú na jar minimálne prietoky sú spravidla na konci leta, na jeseň a v zime. Prevažná časť povrchových vôd z územia Slovenska odteká vo veľmi krátkom čase a najviac, nepravidelne, s veľkým výkyvom prietokov v priebehu roka. Slovenská republika zaostáva za vyspelými krajinami pokiaľ ide o stupeň regulovania odtokov. V súčasnosti je na našom území vybudovaných 54 veľkých vodných nádrží, ktoré sú schopné zachytiť asi 14 % z dlhodobého priemerného ročného odtoku. (Neberie sa do úvahy VN Gabčíkovo-Čunovo, ktorá len krátkodobo reguluje prietoky Dunaja prevažne pritekajúce zo susedných krajín.). Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží,, hlavne v oblastiach severného, stredného a východného Slovenska Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70. Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých povodiach, v ktorých je nedostatok kvantitatívne a kvalitatívne vhodných podzemných vodných zdrojov (19 je v povodí Hornádu, 15 Bodrogu, 13 Popradu, po 7 v povodí Hrona a Bodvy, 5 v povodí Váhu, 3 v povodí Slanca a 1 v povodí Ipľa). V povodiach Dunaja, dolnej Moravy a Nitry sa takého odbery neuskutočňujú. Z hľadiska kvalitatívneho sú zdroje povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období. Orgány hygienickej kontroly ich akceptujú len ako provizóriá a perspektívne sa s nimi neuvažuje (http://www.fns.uniba.sk/zp/casopisy).

Na Slovensku sa odoberie ročne asi 11 % z objemu autochtónnych povrchových zdrojov, ale len necelé 3 % z celkového prístupného objemu vody. Z pohľadu množstva povrchovej vody je situácia u nás relatívne priaznivá. Celkový objem dodávok povrchových vôd poklesol v období 1990-98 až o 47 %, odbery povrchovej vody sa od r. 1992 znížili takmer o 30 %. Odbery podzemných vôd v tom istom období poklesli o 32 %. Asi 85% povrchovej vody je určenej na priemyselné účely, zvyšok pre verejné vodovody a poľnohospodárske účely. Odbery podzemnej vody sú určené predovšetkým pre verejné vodovody (78 %). Hoci odbery v roku 1998 predstavovali len 21 % z celkového množstva využiteľných zásob podzemných vôd, v niektorých oblastiach Slovenska pretrváva nedostatok zdrojov pitnej vody v dôsledku ich nerovnomerného rozloženia a problémom sa stáva prekračovanie ekologických limitov využiteľnosti zásob podzemných vôd (http://www.uniag.sk).
Štátna vodohospodárska bilancia hodnotí vzťah medzi potenciálnymi možnosťami exploatácie podzemných vôd a ich vodohospodárskym, priemyselným a poľnohospodárskym využívaním. Základnou hodnotiacou jednotkou je hydrogeologický rajón.

V súčasnosti je územie Slovenska rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov. Slovensko sa považuje za pramenistú oblasť. Podzemne zdroje predstavujú významné prírodné bohatstvo a z pohľadu kvality vôd sú najmenej ohroziteľné (http://www.fns.uniba.sk/zp/trend). Slovensko disponuje pomerne veľkými zásobami podzemných vôd. Ide o všetky druhy vôd v podzemí, ktoré vytvárajú súvislú hladinu. Prírodné zdroje podzemných vôd podľa sumarizácie k 1. 1. 2002 predstavovali priemerne 146,7 m3 .s-1 , z čoho je využiteľných cca 51,9 .%. Bohaté zdroje sa nachádzajú najmä v kvartérnych náplavoch horného Žitného ostrova a vo vápencovo dolomitických horninách viacerých pohorí stredného Slovenska a Slovenského krasu. Zároveň však geologické pomery veľkej časti krajiny, napríklad východného okraja Podunajskej nížiny, juhu stredného Slovenska a väčšiny východného Slovenska, nie sú priaznivé pre vytváranie významnejších akumulácií podzemných vôd. Z hľadiska kvality podzemných vôd sú najviac znečistené nížinné oblasti. Pre účely zásobovania pitnou vodou sa voda musí čerpá z nižších horizontov, kde dosahuje kvalitu vyhovujúcu pri pitné účely (http://www.chelemendik.sk).

Ochranu vodných zdrojov treba chápať ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri ochrane kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom. Ochrana množstva vôd, tzv. kvantitatívna ochrana, je založená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Preto sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd (tzv. ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky tzv. ekologické prietoky na tokoch. Obidva aspekty ochrany vôd - kvalitatívny aj kvantitatívny - zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných zdrojových oblastiach systém tzv. územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany:

•všeobecnej, vyplývajúcej zo zákona o vodách (vodného zákona),
• širšej regionálnej ochrany - chránené vodohospodárske oblasti,
• zo sprísnenej špeciálnej, tzv. užšej ochrany, týkajúcej sa hlavne vodných zdrojov
využívaných na pitné účely - pásma hygienickej ochrany.
Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Kvalitatívna ochrana vôd
Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.

Zvýšené požiadavky na zásobovanie vodou sa v minulosti zväčša riešili zachytením nových zdrojov podzemných vôd, alebo zvýšením odberov z využívaných zdrojov. Takáto forma riešenia znamenala exploatáciu prírodného prostredia, najmä v období 1989 - 1991 dochádzalo až k devastácii zdrojov podzemných vôd využívaním ich akumulovaných zásob. Obnoviteľnosť akumulovaných zásob priamo závisí od zrážkovo-odtokových pomerov a v prípade, že dotácia zdrojov podzemných vôd je menšia ako exploatované množstvo, akumulované zásoby sa stávajú neobnoviteľnými a výsledkom je poklesávanie hladín podzemných vôd (http://www.ekoskola.sk).

Systém územnej ochrany vôd pozostáva z troch druhov ochrany. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov, regionálna - širšia ochrana vôd - sa uskutočňuje formou chránených vodohospodárskych oblastí ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí. Sprísnená špeciálna ochrana -realizuje sa jednak formou pásiem hygienickej ochrany ako aj stanovením vodárenských tokov a ich povodí. Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V povodí ich vodárenských tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie má zabezpečiť, že sa činnosť vykoná tak, aby nemala negatívne dôsledky na kvalitu ani na kvantitu vody vo vodárenských tokoch a ich povodiach (http://nic.fns.uniba.sk/zp/iucn/projekty). Hoci povrchových vôd je na území Slovenska zdanlivo dostatok, prevažná väčšina v krátkom časovom úseku odtečie. Aj podzemných zdrojov vody máme relatívne veľa, reálne využiteľných množstiev je však podstatne menej. Dôvodom nízkej využiteľnosti povrchových, ale aj podzemných vodných zdrojov na vodárenské účely je okrem iného najmä ich zlý kvalitatívny stav. Z hľadiska koncepčných zámerov sa musíme zaoberať nielen kvantitou vodných zdrojov, ale aj ich kvalitatívnymi parametrami a zabezpečiť ich optimálnu ochranu pred ďalším znehodnocovaním.