Neviem kam naše ľudstvo speje, koľko ešte naša planéta znesie, ale týmto smerom to už dlho nemôže ísť. Mnoho ľudí si neuvedomuje, ako našej planéte škodíme. Niekde som čítal, že ľudia sú chorobou tejto planéty, veď za posledných 20 rokov sa naša Zem znečistila viac ako za celú existenciu ľudstva. Bohužiaľ, táto tendencia sa nie že zmenšuje, ba naopak zväčšuje. Koľko rokov musí ešte prejsť, aby si ľudia uvedomili ako silne znečisťujú živvotné prostredie okolo seba?

Obrovské továrne, priemyselné oblasti a milióny automobilov vypúšťajú denno-dennne tony toxických látok na celom svete. Spaľovanie fosílnych palív vyprázdňuje zdroje a uvoľňuje do ovzdušia škodlivý oxid uhličitý. S týmto sú spojené problény globálneho otepľovania a klimatických zmien. Čo ponecháme našim deťom takýmto spôsobom života? Zem plače, prosí o pomoc ...

Keď siahneme do histórie, zistíme, že svet, v ktorom dnes žijeme, s továrňami, obrovskými mestami a čiže veľkým znečistením, sa zrodil pred menej ako 300 rokmi. Veľké zmeny, ktoré navždy poznamenali život ľudí, priniesla priemyselná revolúcia. Do výroby sa zaviedli stroje, parné stroje, ktoré, ako vieme, pracovali prostredníctvom spaľovania uhlia. Ale výkon uhlia bol pre potreby ľudstva čím ďalej tým menší. Preto hľadali ďalšie zdroje energie. Postupne začali využívať ropu, zemný plyn. Tieto fosílne palivá v nesmiernom množstve znečisťujú Zem. V 20. storočí ľudia prišli na silu atómu. Atómové elektrárne poskytujú potenciálne lacný zdroj energie. V Belgicku a Francúzsku pokrýva jadrová energia ¾ celkovej výroby elektriny. Lenže čo s rádioaktívnym odpadom a rizikom havárie? Hoci sú dnes jadrové elelktrárne najväčším zdrojom energie na celom svete, myslím, že do budúcnosti by sa ich počet mal zmenšovať a postupne by mali byť nahradené inými zdrojmi.
Na sklonku 21. storočia ľudia začali rozmýšľať nad novými zdrojmi energie. Čoraz intenzívnejšie by sme mali využívať alternatívne zdroje s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Mohli by sme viac využívať slnečnú energiu, energiu vetra, morských vĺn, prílivu a odlivu a v neposlednom rade energiu gravitácie a tepla samotnej Zeme.

Pohľad na veterné farmy je čoraz častejší. Využívajú ho už v mnohých vyspelých štátoch ako Holandsko či Dánsko. Prekážkou pre rozvoj tejto energie je to, že vyžaduje stálu cirkuláciu vzduchu. Veterné elektrárne môžu byť vybudované len na miestach s veľkým počtom veterných dní. Prečo by sme aj na Slovensku nemohli postaviť veterné farmy? Určite by sa našli miesta najmä v Tatrách alebo iných pohoriach, kde by sa zmestili. Tu nachádzame ďalšiu prekážku, hlavne pre krajiny ako Slovensko. Cena tejto energie je v porovnaní s ostatnými zdrojmi dosť vysoká, ale postupne klesá a myslím, že energia sa môže rozrásť na významný zdroj energie.
Vodná energia je najrozvinutejšou medzi obnoviteľnými zdrojmi energie. Využíva sa nielen v západných štátoch, ale dokonca aj na Slovensku. Je prakticky jediným alternatívnym zdrojom, ktorý sa v širšej miere využíva aj u nás. Výstavba vodných elektrární nevyžaduje veľký zasah do prírody a na Slovensku máme dostatok vodných zdrojov, ktoré nám poskytujú podmienky pre stavanie a využívanie hydroelektrární.

Najdôležitejším a najvýznamnejším prírodným zdrojom je slnečná energia. Tento spôsob využitia energie je ešte len v ranných štádiách vývoja a dnes nás zásobuje ešte len mizivým percentom všetkej energie. Ale v budúcnosti sa môže rozrásť do najväčšieho dodávateľa využiteľnej energie pre ľudstvo. V niektorých štátoch ako USA alebo štáty západnej Európy sa stavajú obrovské solárne panely, ktoré dodávajú veľké množstvo energie. Vývoj a výstavba týchto panelov je finančne náročná, a preto sa nerozvíja rýchlejšie.

Na Slovensku by sme mohli nasledovať štáty ako Rakúsko, kde sa solárne články na rodinných alebo obytných domoch stáva čoraz bežnejší. Podľa môjho názoru, to čo zastavuje ľudí je prvotná investícia. Vskutku je vysoká, ale mnoho ľudí si neuvedomí, že neskôr by sa ukázalo, že sa vyplatila.

Ja to vidím tak, že sa nesmierne znečisťovanie „ Matky Zeme“ tak ľahko nezastaví, kým sa nezmení myslenie ľudí. Tých pár nadšencov, ktorí sa celým svojím bytím venujú tejto problematike, nestačí. Mojím riešením je určite zmena zmýšľania všetkých alebo väčšiny ľudí. Až potom by sme sa mali venovať otázke ako využíť prírodné zdroje. A pretože sa myslenie dospelých ľudí už len veľmi ťažko mení, malo by sa začať už s deťmi v najmladšom veku. Myslím tým vážny prístup v školách, zameraný tejto problematike. Žeby to bolo ďalšie pokolenie, ktoré zachráni modrú planétu? Ale či už nebude neskoro?

Bolo by veľmi smutné, keby ľudia za 100, 200 rokov mohli vyjsť na ulice už len v skafandroch, s kyslíkovými bombami na chrbtoch. Divú zver by videli už len v encyklopédiách a zelené rastliny vo svojich snoch. A o našej generácie by rozprávali ako o tých, ktorí ešte mohli zastaviť záhubu Zeme, ktorí ešte mohli UROBIŤ NIEČO.