Slovo ekológia teraz každý skloňuje vo všetkých pádoch, ale keď sa niekoho opýtame, čo to znamená, väčšinou sa dozvieme, že nemáme umývať autá pri potoku, že plynové a výfukové plyny nemajú natoľko znečisťovať ovzdušie. Áno. To všetko sa skutočne týka ekológie, ale ekológia samotná je niečo iné. Je to vedný odbor, kt. sa zaoberá vzťahmi medzi organizmami a organizmami a prostredím. Vzťahy medzi organizmami sú napr. potravinové vzťahy.
Základ každej organickej hmoty vytvárajú producenti – zelené rastliny. Konzumenti- po slovensky spotrebitelia – sa delia na niekoľko skupín. Priamo na producentov nadväzujú bylinožravce, čiže konzumenti I. stupňa. Živočíchmi sa živia všežravce a mäsožravce, čiže konzumenti II. Stupňa a stupňou vyšších, kt sa hovorí aj predátori. V každom ekosystéme sú rastliny a živočíchy zapojené do rozmanitých potravných reťazcov. Pokúsme sa sledovať aspoň niektoré z potravných závislosti medzi organizmami kt. žijú v smrekovom lese. Hneď na okraji lesa sme vyplašili zajace. Čím sa živia? Rastlinami. Kto môže zožrať zajaca? Líška. Alebo ho uloví jastrab, či výr. A možno ho zastrelí poľovník. To môžeme zapísať pomocou potravného reťazca:
Tráva - zajac - líška ( jastrab, výr, človek )
Ideme ďalej. Po vetvičkách skáču sýkorky belasé. Práve sa kŕmia húsenicami obaľovačov, kt požierajú ihličie. Kto uloví sýkorku? Krahulec. V potravnom reťazci to bude vyzerať takto:
ihličie smreka - húsenica obaľovača - sýkorka belasá - krahulec
Sýkorka predstavuje producenta, húsenica obaľovača je konzument I. stupňa, sýkorka belasá je konzument II. Stupňa a krahulec je konzument III. Stupňa. A tak môžeme tvoriť v smrekovom lese jeden potravný reťazec za druhým :
tráva - srnka - človek
semená šušiek - chrček - lasica
lyko smreka - lykožrút - ďateľ - krahulec
Všimnime si, že potravný reťazec začína vždy pri rastlinách a väčšinou končí šelmou, dravcom alebo človekom. Potravný reťazec však, samozrejme, neukazuje, ako to vždy prebieha, ale len ako to môže prebiehať. Množstvo rastlín a živočíchov prirodzene uhynie a nie sú zožraté. Potravná reťaz naznačuje, ktorý organizmus môže slúžiť ako potrava druhému. Presnejšie popisujú potravné vzťahy v ekosystéme potravnej siete rozvetvené potravné reťazce. Ani tento spôsob vyjadrenia však nevystihuje využívané množstvo energie v potrave pri prechode od jedného konzumenta k druhému : Aby húsenica obaľovača dostala dosť látok a energie pre svoj život, musí spotrebovať značnú hmotu ihličia. Sýkorka belasá zožerie v porovnaní s ňou už menšiu hmotu húseníc a krahulec získa všetko potrebné z ešte menšej hmoty zožratých sýkoriek. Prevedené na počet – najviac musí byť v tomto potravinovom reťazci ihličia, menej húseníc, ešte menej sýkoriek a najmenej krahulcov. Ďalší príklad je ešte jasnejší – Králik o hmotnosti 1,5 – 5 kg zožerie denne asi 0,5 kg trávy. Líška s hmotnosťou 8 –10 kg zožerie denne asi ,08 – 0,9 kg mäsa. V prepočte na 1 kg hmotnosti : králik potrebuje na 1 kg svojej hmotnosti asi 0,33 – 0,25 kg potravy, líška 0,1 – 0,085 kg, t.j. približne 1,6 krát menej. Znamená to že, že v živočíšnej potrave je obsiahnuté viac ako v rastlinách.
Všeobecne povedané; najväčšiu biomasu v prírode musia tvoriť zelené rastliny, čiže producenti, menšiu už bylinožravce a postupne menšiu všežravce a mäsožravce.
Potravné vzťahy v ekosystéme nie sú vždy také jednoznačné, ako ukazujú potravné reťazce, siete, alebo pyramídy. Existuje mnoho živočíchov a rastlín, ktoré by sa do týchto schém nedali zapísať, Jednoducho preto, lebo sa živia trocha inak. Sú to cudzopasníci.
