Zhromažďovaním a ďalším spracovaním separovaných odpadov by sa mali zaoberať špeciálne firmy (organizácie), ktoré by podľa stanovených noriem spracovávali recyklovateľné odpady a likvidovali neupotrebiteľný odpad. Tým by sa percento znečisťovania prírody znižovalo a percento recyklácie zvyšovalo.


Zber

Z hľadiska komplexu činností pri nakladaní s odpadmi by sme moholi povedať, že táto činnosť je najjednoduchšia. Je to pravda, ale iba z laického pohľadu na vec.

Je potrebné si uvedomiť, že pre zber sú nevyhnutné nádoby (podľa možnosti na každý druh odpadu odlišné), autá špeciálne upravené na odvoz rôzneho druhu odpadu na určené miesta a zamestnancov, ktorí budú vykonávať všetky práce s tým spojené.

Jedná sa teda o ekonomicky a organizačne veľmi náročné činnosti, ktoré dobre zvládnu iba špecializované firmy (organizácie).


Separácia

Pokiaľ sa zvláštny odpad ako napríklad zemina, stavebný odpad, kamene, tehly, lieky, zvyšky pescitídov, fotochemikálií, náterových hmôt, akumulátory, žiarovky, výbojky a žiarivky obsahujúce nebezpečné plyny, opotrebované oleje, uhynuté zvieratá a ďalšie nepodarí vyseparovať zberom do samostatných nádob je potrebná, pre jeho lepšie ďalšie využitie, dodatočná separácia. Na túto činnosť by mali byť vytvorené ďalšie špecializované firmy (organizácie), ktoré by zozbieraný odpad ešte pred konečnou likvidáciou (či už na skládke alebo spaľovni) roztriedili podľa jednotlivých druhov na opätovné spracovanie


Recyklácia

Z hľadiska prírody, kolobehu hmoty a energie v prírode, neexistuje odpad, pretože všetko sa v konečnom dôsledku vráti. Síce v inej podobe, ale stále na Zemi. Je len otázkou v akej podobe. Či je to pre prírodu viac alebo menej zaťažujúce.

Väčšina odpadu skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje asi štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespaliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.

Dokonca i odpad uskladnený v nádržiach v zemi sa môže neskôr použiť ako palivo, pretože tlením sa z odpadu uvoľňuje metán – plyn s rovnakým zložením ako prírodný plyn, ktorý sa nachádza v zemskej kôre. Z každej tony odpadov sa dá pripraviť až 400 m³ metánu. Tento plyn sa dá uskladniť a neskôr použiť na výrobu tepla a elektriny.

Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.

Recyklácia kovov je v porovnaní s plastmi ekonomicky oveľa výhodnejšia. Čím je kov drahší, ako napríklad zlato a striebro, tým viac sa ho oplatí recyklovať. To platí aj o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie.

Odpadový papier sa rozmeľňuje na kašu, čistí, bielením sa zbavuje tlačiarenskej farby a špiny a rovnakým technologickým spôsobom ako pri dreve a handrovine sa z neho vyrába nový papier. V Japonsku predstavuje recyklovaný papier asi polovicu produkcie.

Takisto sklo sa oplatí recyklovať, ale najlepšie je vracať sklenené fľaše a používať ich toľkokrát, koľkokrát je to len možné. Vo Veľkej Británii pututje fľaša od mlieka priemerne 30x od zákazníka do mliekárne a späť. Sklo by sa malo triediť podľa farby, pretože zo zmesi farebných skiel možno vyrobiť len zelené sklo.

Recyklovanie odpadu nemá význam len z ekonomického ale aj ekologického hľadiska.


Likvidácia

Najčastejším koncom odpadu sú skládky. Skládky sú povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok:

- povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici...