Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa tu ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so skládkou by nemali prísť podzemné ani povrchové vody, a okolie skládky sa musí pravidelne kontrolovať, či nedošlo k únikom chemického obsahu skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko nemali možnosť ovplyvniť obsah skládky a napomáhať niektorým nebezpečným reakciám. Tieto podmienky je však možné dodržať len zriedkakedy.

Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v záhradách (dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené množstvo škodlivých látok). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž zasa putujú na skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré aj však aj pri najmodernejších technológiách majú aj škodlivé dopady (napríklad exhaláty v ovzduší).

- tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd a tým negatívne ovplyňujú čistotu životného prostredia. Sú to vlastne smetiská.

„Najčistejším“ spôsobom likvidácie časti komunálneho odpadu je kompostovanie organických látok.

Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zvyškami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom bohatým na živiny.

Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali. Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu a neznečistíme ovzdušie natoľko, pretože kompost neprodukuje exhaláty do ovzdušia ako spalovňa.


Záver

Záverom môžeme povedať, že čím viac sme „vyspelí", tým viac vyhadzujeme. Hlad po najnovších spotrebných tovaroch produkuje celé cintoríny veľmi zložitých a potenciálne nebezpečných produktov, ako sú práčky, mikrovlnky, televízory, panvice silikónové a teflónové, počítače či chladničky.

V haldách odpadu prichádzame o dôležité materiály, ktoré by sa dali opätovne využiť a zároveň míňame energiu na výrobu nových tovarov. Je to nerozumné ale zatiaľ „výhodnejšie“.

Jednoduchým algoritmom ako by sme mali vo všeobecnosti nakladať s odpadmi by mohol byť: minimalizuj, opätovne používaj, recykluj a hospodárne a ekologicky likviduj.

Pokiaľ sa nebudú prijímať a striktne dodržiavať normatívne akty na ekologické hospodárenie s odpadmi, bude ľudstvo pokračovať v procese sebalikvidácie.