Odpad. Čo to vlastne je? Ako na to? A hlavne, čo s ním ???

Odpad


Táto otázka trápi v dnešnej dobe nejedného z nás. Každý z nás po sebe zanechá na tejto zemi nezmazateľnú „stopu“ aj v podobe odpadu.

Odpadom môžeme nazývať všetko, čo sa nám zdá nepotrebné a chceme sa toho zbaviť. Ale to čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj energie alebo suroviny. Takže aj pojem odpad môže byť relatívny.


Odpad môžeme rozdeliť na dve základné skupiny:

- prvou skupinou je prírodný odpad. Vzniká v kolobehu prírodných látok, rastliny – bylinožravce – mäsožravce – chrobáky – mikroorganizmy, a je teoreticky dokonalý. Každý prírodný odpad má svojho producenta, odberateľa a spotrebiteľa.
- druhou skupinou odpadov je odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti. Tento predstavuje výrazný problém. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ a ani spotrebiteľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda nevie poradiť sama a častokrát ani sám človek nevie pri jeho vytváraní, ako ho ekologicky „zlikvidovať“.

Zber, skladovanie či znovuvyužitie odpadu je veľmi dôležitá a zložitá problematika dneška. Tento problém je starý ako ľudstvo samo. Len množstvo a rozmanitosť odpadov v našej spotrebnej spoločnosti sa zväčšili. Problém nastal až keď nás západná kultúra obdarila konzumným spôsobom života, ktorý produkuje nepreberné množstvo tovarov, množstvo predmetov na jedno použitie, množstvo plastov a jednorázových obalov. Čím viac sme „vyspelí", tým viac vyhadzujeme a sme neporiadnejší. Preto sa „obyčajný človek“ s odpadom stretne najčastejšie na sídlisku pri kontajneri a nie v ňom.

Neuvážené nakladanie s odpadmi zaťažuje životné prostredie, či už priamo zamorením pôdy, vody, vzduchu, skládkami a spaľovňami, či nepriamo zvýšenou ťažbou surovín, vyplytvanou energiou, či zbytočným nárastom dopravy.

Takže odpad? Čo to vlastne je? Ako na to? A hlavne, čo s ním ??? Tieto otázky by sme mohli nazvať globálnym ekologickým problémom.


Vznik

V každodennom živote sa stretávame s veľkými marketingovými kampaňami firiem. Sú úspešné, pretože prinášajú nový spôsob pôsobenia na verejnosť. Ponúkajú zľavy, výhodné balenia, možnosť výhry atraktívnych cien a podobne. Obyvateľstvo teda vo väčšej miere nakupuje. Firmy zvyšujú svoj obrat, zisk a hlavne produkciu.

Oboje zvyšuje produkciu odpadov. U výrobcov je to odpad, ktorý vzniká výrobou a v domácnostiach vzniká dvojaký odpad. Odpad z obalov a odpad z „vymenených“ predmetov (staré veci vyhadzujeme). Denne sa stretávame s týmito odpadmi či už v priemysle alebo v domácnostiach. Tovar potrebný pre uspokojovanie našich potrieb a želaní treba v továrni vyrobiť, zabaliť a distribuovať do predajní. Doma potom výrobok skonzumujeme, ale z obalu vznikol odpad, ktorý musíme zlikvidovať. A čo so starými „haraburdami“? No predsa na smetisko.

K najväčším producentom odpadov patria teda domácnosti, podniky a organizácie. Práve tí by sa mali správať zodpovedne a s odpadom nakladať ekologicky a hospodárne.


Zhromažďovanie

Základom úspešného zvládnutia odpadov je ukladanie do kontajnerov a nie vedľa nich. Toto samotné však k úspešnej likvidácii odpadov nestačí. Sú aj ďalšie veci, ktoré môžu mať nebezpečné vlastnosti a teda do kontajnera nepatria.

Špeciálnou zložkou je zvláštny odpad ako napríklad zemina, stavebný odpad, kamene, tehly, lieky, zvyšky pescitídov, fotochemikalií, náterových hmôt, akumulátory, žiarovky, výbojky a žiarivky obsahujúce nebezpečné plyny, opotrebované oleje, uhynuté zvieratá a ďalšie, na ktorý by mal byť vytvorený systém samostatných nádob pre jeho oddelený (separovaný) zber.

V niektorých mestách sa už čiastočne zavádza separovaný systém zhromažďovania odpadu (sú už rozmiestnené kontajnery na komunálny odpad, plasty, sklo a papier). Jeho cieľom je zmenšiť objem odpadu, ktorý by inak končil na skládke alebo v spaľovni, a navrátiť niektoré suroviny opäť do výroby. Nie vždy je to lacné. Vynaložené prostriedky na zaistenie separovaného zhromažďoavania a následné spracovanie sú nemalé. Pre úspešnosť týchto aktivít je však okrem financií nutná i určitá informovanosť a hlavne zodpovednosť každého z „tvorcov“ odpadov.
Zhromažďovaním a ďalším spracovaním separovaných odpadov by sa mali zaoberať špeciálne firmy (organizácie), ktoré by podľa stanovených noriem spracovávali recyklovateľné odpady a likvidovali neupotrebiteľný odpad. Tým by sa percento znečisťovania prírody znižovalo a percento recyklácie zvyšovalo.


Zber

Z hľadiska komplexu činností pri nakladaní s odpadmi by sme moholi povedať, že táto činnosť je najjednoduchšia. Je to pravda, ale iba z laického pohľadu na vec.

Je potrebné si uvedomiť, že pre zber sú nevyhnutné nádoby (podľa možnosti na každý druh odpadu odlišné), autá špeciálne upravené na odvoz rôzneho druhu odpadu na určené miesta a zamestnancov, ktorí budú vykonávať všetky práce s tým spojené.

Jedná sa teda o ekonomicky a organizačne veľmi náročné činnosti, ktoré dobre zvládnu iba špecializované firmy (organizácie).


Separácia

Pokiaľ sa zvláštny odpad ako napríklad zemina, stavebný odpad, kamene, tehly, lieky, zvyšky pescitídov, fotochemikálií, náterových hmôt, akumulátory, žiarovky, výbojky a žiarivky obsahujúce nebezpečné plyny, opotrebované oleje, uhynuté zvieratá a ďalšie nepodarí vyseparovať zberom do samostatných nádob je potrebná, pre jeho lepšie ďalšie využitie, dodatočná separácia. Na túto činnosť by mali byť vytvorené ďalšie špecializované firmy (organizácie), ktoré by zozbieraný odpad ešte pred konečnou likvidáciou (či už na skládke alebo spaľovni) roztriedili podľa jednotlivých druhov na opätovné spracovanie


Recyklácia

Z hľadiska prírody, kolobehu hmoty a energie v prírode, neexistuje odpad, pretože všetko sa v konečnom dôsledku vráti. Síce v inej podobe, ale stále na Zemi. Je len otázkou v akej podobe. Či je to pre prírodu viac alebo menej zaťažujúce.

Väčšina odpadu skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje asi štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespaliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.

Dokonca i odpad uskladnený v nádržiach v zemi sa môže neskôr použiť ako palivo, pretože tlením sa z odpadu uvoľňuje metán – plyn s rovnakým zložením ako prírodný plyn, ktorý sa nachádza v zemskej kôre. Z každej tony odpadov sa dá pripraviť až 400 m³ metánu. Tento plyn sa dá uskladniť a neskôr použiť na výrobu tepla a elektriny.

Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.

Recyklácia kovov je v porovnaní s plastmi ekonomicky oveľa výhodnejšia. Čím je kov drahší, ako napríklad zlato a striebro, tým viac sa ho oplatí recyklovať. To platí aj o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie.

Odpadový papier sa rozmeľňuje na kašu, čistí, bielením sa zbavuje tlačiarenskej farby a špiny a rovnakým technologickým spôsobom ako pri dreve a handrovine sa z neho vyrába nový papier. V Japonsku predstavuje recyklovaný papier asi polovicu produkcie.

Takisto sklo sa oplatí recyklovať, ale najlepšie je vracať sklenené fľaše a používať ich toľkokrát, koľkokrát je to len možné. Vo Veľkej Británii pututje fľaša od mlieka priemerne 30x od zákazníka do mliekárne a späť. Sklo by sa malo triediť podľa farby, pretože zo zmesi farebných skiel možno vyrobiť len zelené sklo.

Recyklovanie odpadu nemá význam len z ekonomického ale aj ekologického hľadiska.


Likvidácia

Najčastejším koncom odpadu sú skládky. Skládky sú povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok:

- povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici...
Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa tu ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so skládkou by nemali prísť podzemné ani povrchové vody, a okolie skládky sa musí pravidelne kontrolovať, či nedošlo k únikom chemického obsahu skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko nemali možnosť ovplyvniť obsah skládky a napomáhať niektorým nebezpečným reakciám. Tieto podmienky je však možné dodržať len zriedkakedy.

Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v záhradách (dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené množstvo škodlivých látok). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž zasa putujú na skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré aj však aj pri najmodernejších technológiách majú aj škodlivé dopady (napríklad exhaláty v ovzduší).

- tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd a tým negatívne ovplyňujú čistotu životného prostredia. Sú to vlastne smetiská.

„Najčistejším“ spôsobom likvidácie časti komunálneho odpadu je kompostovanie organických látok.

Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zvyškami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom bohatým na živiny.

Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali. Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu a neznečistíme ovzdušie natoľko, pretože kompost neprodukuje exhaláty do ovzdušia ako spalovňa.


Záver

Záverom môžeme povedať, že čím viac sme „vyspelí", tým viac vyhadzujeme. Hlad po najnovších spotrebných tovaroch produkuje celé cintoríny veľmi zložitých a potenciálne nebezpečných produktov, ako sú práčky, mikrovlnky, televízory, panvice silikónové a teflónové, počítače či chladničky.

V haldách odpadu prichádzame o dôležité materiály, ktoré by sa dali opätovne využiť a zároveň míňame energiu na výrobu nových tovarov. Je to nerozumné ale zatiaľ „výhodnejšie“.

Jednoduchým algoritmom ako by sme mali vo všeobecnosti nakladať s odpadmi by mohol byť: minimalizuj, opätovne používaj, recykluj a hospodárne a ekologicky likviduj.

Pokiaľ sa nebudú prijímať a striktne dodržiavať normatívne akty na ekologické hospodárenie s odpadmi, bude ľudstvo pokračovať v procese sebalikvidácie.