Odpad


Táto otázka trápi v dnešnej dobe nejedného z nás. Každý z nás po sebe zanechá na tejto zemi nezmazateľnú „stopu“ aj v podobe odpadu.

Odpadom môžeme nazývať všetko, čo sa nám zdá nepotrebné a chceme sa toho zbaviť. Ale to čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj energie alebo suroviny. Takže aj pojem odpad môže byť relatívny.


Odpad môžeme rozdeliť na dve základné skupiny:

- prvou skupinou je prírodný odpad. Vzniká v kolobehu prírodných látok, rastliny – bylinožravce – mäsožravce – chrobáky – mikroorganizmy, a je teoreticky dokonalý. Každý prírodný odpad má svojho producenta, odberateľa a spotrebiteľa.
- druhou skupinou odpadov je odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti. Tento predstavuje výrazný problém. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ a ani spotrebiteľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda nevie poradiť sama a častokrát ani sám človek nevie pri jeho vytváraní, ako ho ekologicky „zlikvidovať“.

Zber, skladovanie či znovuvyužitie odpadu je veľmi dôležitá a zložitá problematika dneška. Tento problém je starý ako ľudstvo samo. Len množstvo a rozmanitosť odpadov v našej spotrebnej spoločnosti sa zväčšili. Problém nastal až keď nás západná kultúra obdarila konzumným spôsobom života, ktorý produkuje nepreberné množstvo tovarov, množstvo predmetov na jedno použitie, množstvo plastov a jednorázových obalov. Čím viac sme „vyspelí", tým viac vyhadzujeme a sme neporiadnejší. Preto sa „obyčajný človek“ s odpadom stretne najčastejšie na sídlisku pri kontajneri a nie v ňom.

Neuvážené nakladanie s odpadmi zaťažuje životné prostredie, či už priamo zamorením pôdy, vody, vzduchu, skládkami a spaľovňami, či nepriamo zvýšenou ťažbou surovín, vyplytvanou energiou, či zbytočným nárastom dopravy.

Takže odpad? Čo to vlastne je? Ako na to? A hlavne, čo s ním ??? Tieto otázky by sme mohli nazvať globálnym ekologickým problémom.


Vznik

V každodennom živote sa stretávame s veľkými marketingovými kampaňami firiem. Sú úspešné, pretože prinášajú nový spôsob pôsobenia na verejnosť. Ponúkajú zľavy, výhodné balenia, možnosť výhry atraktívnych cien a podobne. Obyvateľstvo teda vo väčšej miere nakupuje. Firmy zvyšujú svoj obrat, zisk a hlavne produkciu.

Oboje zvyšuje produkciu odpadov. U výrobcov je to odpad, ktorý vzniká výrobou a v domácnostiach vzniká dvojaký odpad. Odpad z obalov a odpad z „vymenených“ predmetov (staré veci vyhadzujeme). Denne sa stretávame s týmito odpadmi či už v priemysle alebo v domácnostiach. Tovar potrebný pre uspokojovanie našich potrieb a želaní treba v továrni vyrobiť, zabaliť a distribuovať do predajní. Doma potom výrobok skonzumujeme, ale z obalu vznikol odpad, ktorý musíme zlikvidovať. A čo so starými „haraburdami“? No predsa na smetisko.

K najväčším producentom odpadov patria teda domácnosti, podniky a organizácie. Práve tí by sa mali správať zodpovedne a s odpadom nakladať ekologicky a hospodárne.


Zhromažďovanie

Základom úspešného zvládnutia odpadov je ukladanie do kontajnerov a nie vedľa nich. Toto samotné však k úspešnej likvidácii odpadov nestačí. Sú aj ďalšie veci, ktoré môžu mať nebezpečné vlastnosti a teda do kontajnera nepatria.

Špeciálnou zložkou je zvláštny odpad ako napríklad zemina, stavebný odpad, kamene, tehly, lieky, zvyšky pescitídov, fotochemikalií, náterových hmôt, akumulátory, žiarovky, výbojky a žiarivky obsahujúce nebezpečné plyny, opotrebované oleje, uhynuté zvieratá a ďalšie, na ktorý by mal byť vytvorený systém samostatných nádob pre jeho oddelený (separovaný) zber.

V niektorých mestách sa už čiastočne zavádza separovaný systém zhromažďovania odpadu (sú už rozmiestnené kontajnery na komunálny odpad, plasty, sklo a papier). Jeho cieľom je zmenšiť objem odpadu, ktorý by inak končil na skládke alebo v spaľovni, a navrátiť niektoré suroviny opäť do výroby. Nie vždy je to lacné. Vynaložené prostriedky na zaistenie separovaného zhromažďoavania a následné spracovanie sú nemalé. Pre úspešnosť týchto aktivít je však okrem financií nutná i určitá informovanosť a hlavne zodpovednosť každého z „tvorcov“ odpadov.