Skleníkový efekt a topenie ľadovcov

Geológovia zaznamenali s pomocou európskych družíc na troch najväčších ľadovcoch v antarktíde počas posledných dasietich rokoch úbytok ľadu, ktorývzbudzuje obavy. Za uvedené obdobie došlo k merateľnému zostupu hladiny oceánu.
Túto znepokojujúcu skutočnosť prezentovali geofyzici zo San Franciska. Na niektorých miestach sa z ľadovcov odlomili platne s hrúbkou 45 m. Celkovo sa z ľadovcov od roku 1991 stratilo toľko hmoty, že hladina svetového oceánu sa zvýšila o 0,038 cm. Tieto ľadovce tvoria tretinu ľadového panciera západnej Antarktídy. Ležia na horninovom podklade, ktorý sa nachádza pod morskou hladinou.

Ich hmota spája v podobe zamranutých riek západoantarktickú platňu, schovanú takisto pod ľadom. Při súčasnom tempe topenia ľadovcov tieto rieky o 150 rokov zormrznú. Ich úplné roztopenie by malo ničivé následky pre ľudstvo. Týmto teóriám však odporuje štúdia, ktorá hovorí, že množstvo antarktického ľadu sa aj napriek globálnemu otepľovaniu zväčšuje. No aj tu výskum ukazuje, že proces topenia je omnoho rýchlejší než proces obnovy. Presné príčiny tohoto vývoja zatiaľ nie sú zname, ale pravdepodobne súvisia so skleníkovým efektom.

Skleníkový efekt a lesy
Pred 250 mil rokov sa odohral najväčší prelom v čivote na Zemi. V dôsledku skleníkového efektu nastal veľký vzostup teploty, stúpla hladina morí a rozpútala sa búrvová vulkanická činnosť na území dnešnom Sibíri. Vtedy pohynulo 95% všetkých foriem života. Na základe výskumu fosílnych spór a peľov vedci zistili, že rastlinstvo Zeme sa z toho spamätávalo milióny rokov.

Len v Európe trvalo 5 mil. rokov, kým znovu začali rásť stromy. Dovtedy tu prevládali iba paprade a plavúne. Ihličnaté stromy z Austrálie a Antarktídy potrebolali na svoj návrat do Európy 500 tis. rokov. Po páde veľkého meteoritu na Zem pred 65 mil.rokov sa rastlinstvo zotavovalo 10-100tis rokov. No po poslednej dobe ľadovej sa ihličnaté lesy znova uchytili už o niekoľko tisíc rokov.