Zemská atmosféra sa udržovala po stovky rokov,ale teraz, vďaka dôsledkom ľudskej činnosti, je tento zdroj
života a ochrany vážne ohrozený.Táto hrozba zahrňuje skleníkový efekt, globálne otepľovanie, kyslé dažde a jedovaté splodiny stenšujúce ozónovú vrstvu.

Tieto plyny boli vždy súčasťou atmosféry a mali zadržovať teplo zo slnečných lúčov odrazených od zemského povrchu.Bez nich by Zem bola taká chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo.
Ale akonáhle sa podiel týchto tzv. skleníkových plynov v atmosfére zvýšil- pôsobemím znečisťovania ovzdušia-začalo sa zachytávať príliš mnoho tepla a Zem sa začína otepľovať. Len v tomto storočí sa zväčšila priemerná globálna teplota o pol stupňa Celsia.Vedci teraz predpokladajú ďalšie zvíšenie teploty o 1,5-4,5 stupňa Celsia do polovice budúceho storočia.

Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí (čo je zhruba pätina svetovej populácie) dnes dýcha vzduch silno znečistená jedovatými plynmi,
prevažne oxidom uhličitým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú jako vedľajšie produkty priemyselnej výroby.To má za dôsledok prudký nárast hrudných a pľúcnych chorôb, obzvlášť u detí a starých ľudí.

Znepokojujúci je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože.To spôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečných lúčoch preniká poškodenou ozónovou vrstvou, ktorá by mala tieto škodlivé lúče vstrebávať. Ale celosvetové užívanie freónouv (CFC) v sprejoch, mrazničkách, čistiacich prostriedkov a polystyrénoch spôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že ich nedokáže vstrebať.

Tieto prebytočné plyny sa rozkladajú a vytvárajú chlór, ktorý napáda a ničí ozón.Jako prví objavili tento efekt výskumy na Antarktíde v roku 1985, keď sa v ozónovej vrstve nad niektorými časťami južnej polodule objavila diera.Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť stenšovanie ozónovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty.
Bohužiaľ v roku 1995 oznámili vedci výskyt týchto dier v ozónovej vrstve nad Arktídov a časťami severnej Európy. Ľudia žijúci v týchto oblastiach začali byť nebezpečne vystavovaní slnečnemu žiareniu.

Skleníkový efekt v skratke

Spaľovaním benzínu, uhlia, lesov a čokoľvek iného vzniká plyn-oxid uhličitý. Hromadením -jeho,rozličných plynov, vodnej pary, metánu má za následok prírodný úkaz-skleníkový efekt. Spomínané plyny, ktoré sa správajú ako skleníkové tabule, zamedzujú teplým slnečným lúčom- ktoré odráža Zem-vrátiť sa späť do ovzdušia. Nadbytočný oxid uhličitý pohltí slnečné svetlo a bude ohrievať Zem takým istým spôsobom, akým pohlcuje teplo sklo na skleníku.

Dôsledky skleníkovéko efektu

Ak by sa teplota zvyšovala aj naďalej, mohlo by dôjsť k roztopeniu polárnych ľadovcov, ktoré obsahujú až 25 mil. km vody. V prípade
ich roztopenia stúpne hladina oceánu o 60 m a tým dôjde k zaplaveniu obrovskej časti pevniny.

Nepredvídateľné dôsledky

Štúdium fosílnych usadenín rašeliny ukázalo, že to isté sa udialo asi pred 8000 rokmi, t.j. v čase, keď sa končila doba ľadová. Ak sa vegetácie z nižších zemepisných šírok, ako napr. poľnohospodárske plodiny, tiež presunú na sever-v dôsledku globálneho oteplenia-potom v miestach, kde ja dnes divočina môžeme očakávať obrábané polia. Ale vedci zdôrazňujú, že polárne oblasti nemôžu nahradiť nepredvídateľné dôsledky klimatických zmien.
Skleníkový efekt a topenie ľadovcov

Geológovia zaznamenali s pomocou európskych družíc na troch najväčších ľadovcoch v antarktíde počas posledných dasietich rokoch úbytok ľadu, ktorývzbudzuje obavy. Za uvedené obdobie došlo k merateľnému zostupu hladiny oceánu.
Túto znepokojujúcu skutočnosť prezentovali geofyzici zo San Franciska. Na niektorých miestach sa z ľadovcov odlomili platne s hrúbkou 45 m. Celkovo sa z ľadovcov od roku 1991 stratilo toľko hmoty, že hladina svetového oceánu sa zvýšila o 0,038 cm. Tieto ľadovce tvoria tretinu ľadového panciera západnej Antarktídy. Ležia na horninovom podklade, ktorý sa nachádza pod morskou hladinou.

Ich hmota spája v podobe zamranutých riek západoantarktickú platňu, schovanú takisto pod ľadom. Při súčasnom tempe topenia ľadovcov tieto rieky o 150 rokov zormrznú. Ich úplné roztopenie by malo ničivé následky pre ľudstvo. Týmto teóriám však odporuje štúdia, ktorá hovorí, že množstvo antarktického ľadu sa aj napriek globálnemu otepľovaniu zväčšuje. No aj tu výskum ukazuje, že proces topenia je omnoho rýchlejší než proces obnovy. Presné príčiny tohoto vývoja zatiaľ nie sú zname, ale pravdepodobne súvisia so skleníkovým efektom.

Skleníkový efekt a lesy
Pred 250 mil rokov sa odohral najväčší prelom v čivote na Zemi. V dôsledku skleníkového efektu nastal veľký vzostup teploty, stúpla hladina morí a rozpútala sa búrvová vulkanická činnosť na území dnešnom Sibíri. Vtedy pohynulo 95% všetkých foriem života. Na základe výskumu fosílnych spór a peľov vedci zistili, že rastlinstvo Zeme sa z toho spamätávalo milióny rokov.

Len v Európe trvalo 5 mil. rokov, kým znovu začali rásť stromy. Dovtedy tu prevládali iba paprade a plavúne. Ihličnaté stromy z Austrálie a Antarktídy potrebolali na svoj návrat do Európy 500 tis. rokov. Po páde veľkého meteoritu na Zem pred 65 mil.rokov sa rastlinstvo zotavovalo 10-100tis rokov. No po poslednej dobe ľadovej sa ihličnaté lesy znova uchytili už o niekoľko tisíc rokov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Skelníkový efekt