Zemská atmosféra sa udržovala po stovky rokov,ale teraz, vďaka dôsledkom ľudskej činnosti, je tento zdroj
života a ochrany vážne ohrozený.Táto hrozba zahrňuje skleníkový efekt, globálne otepľovanie, kyslé dažde a jedovaté splodiny stenšujúce ozónovú vrstvu.

Tieto plyny boli vždy súčasťou atmosféry a mali zadržovať teplo zo slnečných lúčov odrazených od zemského povrchu.Bez nich by Zem bola taká chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo.
Ale akonáhle sa podiel týchto tzv. skleníkových plynov v atmosfére zvýšil- pôsobemím znečisťovania ovzdušia-začalo sa zachytávať príliš mnoho tepla a Zem sa začína otepľovať. Len v tomto storočí sa zväčšila priemerná globálna teplota o pol stupňa Celsia.Vedci teraz predpokladajú ďalšie zvíšenie teploty o 1,5-4,5 stupňa Celsia do polovice budúceho storočia.

Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí (čo je zhruba pätina svetovej populácie) dnes dýcha vzduch silno znečistená jedovatými plynmi,
prevažne oxidom uhličitým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú jako vedľajšie produkty priemyselnej výroby.To má za dôsledok prudký nárast hrudných a pľúcnych chorôb, obzvlášť u detí a starých ľudí.

Znepokojujúci je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože.To spôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečných lúčoch preniká poškodenou ozónovou vrstvou, ktorá by mala tieto škodlivé lúče vstrebávať. Ale celosvetové užívanie freónouv (CFC) v sprejoch, mrazničkách, čistiacich prostriedkov a polystyrénoch spôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že ich nedokáže vstrebať.

Tieto prebytočné plyny sa rozkladajú a vytvárajú chlór, ktorý napáda a ničí ozón.Jako prví objavili tento efekt výskumy na Antarktíde v roku 1985, keď sa v ozónovej vrstve nad niektorými časťami južnej polodule objavila diera.Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť stenšovanie ozónovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty.
Bohužiaľ v roku 1995 oznámili vedci výskyt týchto dier v ozónovej vrstve nad Arktídov a časťami severnej Európy. Ľudia žijúci v týchto oblastiach začali byť nebezpečne vystavovaní slnečnemu žiareniu.

Skleníkový efekt v skratke

Spaľovaním benzínu, uhlia, lesov a čokoľvek iného vzniká plyn-oxid uhličitý. Hromadením -jeho,rozličných plynov, vodnej pary, metánu má za následok prírodný úkaz-skleníkový efekt. Spomínané plyny, ktoré sa správajú ako skleníkové tabule, zamedzujú teplým slnečným lúčom- ktoré odráža Zem-vrátiť sa späť do ovzdušia. Nadbytočný oxid uhličitý pohltí slnečné svetlo a bude ohrievať Zem takým istým spôsobom, akým pohlcuje teplo sklo na skleníku.

Dôsledky skleníkovéko efektu

Ak by sa teplota zvyšovala aj naďalej, mohlo by dôjsť k roztopeniu polárnych ľadovcov, ktoré obsahujú až 25 mil. km vody. V prípade
ich roztopenia stúpne hladina oceánu o 60 m a tým dôjde k zaplaveniu obrovskej časti pevniny.

Nepredvídateľné dôsledky

Štúdium fosílnych usadenín rašeliny ukázalo, že to isté sa udialo asi pred 8000 rokmi, t.j. v čase, keď sa končila doba ľadová. Ak sa vegetácie z nižších zemepisných šírok, ako napr. poľnohospodárske plodiny, tiež presunú na sever-v dôsledku globálneho oteplenia-potom v miestach, kde ja dnes divočina môžeme očakávať obrábané polia. Ale vedci zdôrazňujú, že polárne oblasti nemôžu nahradiť nepredvídateľné dôsledky klimatických zmien.