Ropné havárie

Na svete sa stáva veľa ropných havárii, pretože súčastný spôsob využívania ropy ako východiskovej suroviny na výrobu benzínu a nafty sa nezaobíde bez jej prepravy obrovskými tankermi. Tento spôsob dopravy však nie je bez rizika, veď len v období 15-tich rokov, v rokoch 1970 až 1985 došlo ku 186 veľkým nehodám, ktoré sprevádzal únik minimálne 1300 ton ropy.

Havária tankera Amoco Cadiz

V marci 1978 uprostred víchrice plával Lamanšským prielivom ropný tanker Amoco Cadiz. V mohutných vlnách zlyhalo riadenie lode. Tankeru prišiel na pomoc vlečný čln, aby ho vzal do vleku, no vlečné lano sa pretrhlo. Prúd unášal loď ku skalám a tá sa rozpolila po prudkom náraze. Z vraku sa vylialo do mora viac ako 295 miliónov litrov ropy. Ropa unášaná prílivom pokryla pláže zapáchajúcou čiernou penou. Tisíce vtákov uhynulo, na pobrežie boli vyplavené kopy mŕtvych rýb. Trvalo niekoľko mesiacov, kým Lamanšský prieliv opäť vyhlásili za čistý.

Výbuch ropnej veže Ixtoc

3. júna1979 došlo k výbuchu na ropnej veži Ixtoc pri Yucatánskom polostrove v Mexickom zálive. Pokusy zastaviť prúd ropy zlyhali a situácia sa vymkla spod kontroly. Začiatkom augusta sa mastná škvrna ropy v dĺžke 640 km pohybovala smerom k juhovýchodnému pobrežiu Texasu. Podľa konečného odhadu sa pri tomto najväčšom úniku ropy na svete vylialo do mora viac ako 800 miliónov litrov ropy.
Úsilie zachytiť ropnú škvrnu a zabrániť, aby sa dostala k pobrežiu, komplikovali dva faktory. Za prvé neustála zmena vetra. Za druhé ropa bola natoľko ťažká, že klesla pod hladinu mora. V dôsledku tohto sa ťažšie zisťoval jej pohyb, pričom ropa podplávala bariéry, ktoré rozmiestnili na hladine v úsilí o jej zachytenie. 7. augusta bola škvrna už viac ako 8001 km dlhá. Napokon boli škody menšie, ako sa predpokladalo, i keď účinky tejto havárie na ryby a morské vtáctvo boli katastrofálne.

Výbuchy na ropných poliach Nowruz

V roku 1983 ropné pole Nowruz pri iránskom pobreží stíhala jedna katastrofa za druhou. Vo februári začala z ropnej veže, do ktorej narazila loď, unikať ropa. Irak, ktorý viedol vojnu s Iránom, vyhodil 2. marca do vzduchu ďalšiu vežu. Dovedna bolo v boji poškodených až osem ropných veží.
Neľútostná vojna medzi Iránom a Irakom znemožnila opraviť vrtné veže. Zvyšok sveta sa bezmocne prizeral, ako do mora vyteká 1 117 000 litrov ropy denne a pokrýva pobrežie Perzského zálivu hrubou vrstvou lepkavej čiernej hmoty. Účinky katastrofy na voľne žijúce živočíchy boli zdrvujúce.

V dôsledku katastrofy vznikol aj akútny nedostatok vody, lebo vládne orgány museli uzatvoriť zariadenia na čistenie vody, v ktorých sa morská voda spracúva na pitnú. V auguste ropa ešte stále plávala na hladine a odborníci upozorňovali, že na uzatvorenie poškodených ropných veží potrebujú ďalšie dva mesiace. Predstavitelia Svetového fondu na ochranu voľne žijúcich zvierat vyhlásili, že obnova vôd Perzského zálivu do normálneho stavu potrvá tridsať rokov.
Medzi živočíchmi, ktoré uhynuli po výbuchoch ropných veží Nowruz, boli korytnačky, delfíny a morské hady. Druh, ktorého sa katastrofa dotkla najvážnejšie, bol dugong, cicavec živiaci sa morskými chaluhami. Svetový fond na ochranu voľne žijúcich zvierat oznámil, že v júli 1983 uhynula v perzskom zálive takmer celá populácia dugongov.

Piper Alpha

Ropná vež Piper Alpha spoločnosti Occidental Petroleum stála v Severnom mori, 193 km východne od škótskeho mesta Wick. 6. júla 1988 bolo na plošine 227 pracovníkov. Okolo polnoci vežou otriasol výbuch. Pracovníci rozbehli starostlivo nacvičený havarijný postup, ale o desať minút nastala ďalšia explózia. Unikajúci plyn posunul horiacu ohňovú na výrobnú plošinu a plamene šľahali do výšky 150 m. Mnohí robotníci poskákali z výšky 60 m do mora, no vtedy už horela aj voda.
Posádky záchranných vrtuľníkov a člnov dokázali zázraky, čo sa týka hrdinstva a navigácie, keď sa priblížili k horiacej veži, aby zachránili tých, čo zostali nažive, ale nasledujúci deň aj tak museli oznámiť, že 157 pracovníkov ropnej veže Piper Alpha prišlo o život.
Katastrofa v roku 1988 nebola prvým nebezpečenstvom, ktoré ohrozilo ropnú vež Piper Alpha. Štyri roky predtým si výbuch na veži vynútil náhlu evakuáciu 175 pracovníkov vrtuľníkom.

Únik ropy z tankera Exxon Valdez

24. marca 1989 o 21.00 sa obrovský supertanker Exxon Valdez plavil z Aljašky s plným nákladom ropy. Tanker Exxon Valdez mal iba tri roky a bol vybavený najmodernejšími navigačnými prístrojmi. Kapitán lode dobre poznal aljašské vody. Napriek tomu tri hodiny po vyplávaní na more tanker uviazol na skalách a uniklo 50 miliónov litrov ropy. Vyliata ropa pokryla 1 300 km štvorcových morskej plochy, obmyla 1 300 km pobrežia. Pokusy odstrániť ropu sťažoval oneskorený začiatok prác, veľká vzdialenosť miesta havárie a zamrznutá zem. Až 30 000 morských vtákov, ďalších cicavcov a nespočetného množstva rýb zahynulo strašnou smrťou v priebehu niekoľkých dní po katastrofe.

Zničená bola aj zem, ktorá slúži ako pastvina tisícom sťahovavých vtákov, prechádzajúcich Aljaškou dva razy do roka.
Čo bolo dôvodom havárie tankera Exxon Valdez? Na základe vyšetrovania sa zistilo, že kapitán dostal od prístavných úradov vo Valdeze povolenie na zmenu kurzu v dôsledku rizika výskytu ľadovcov v tejto oblasti. V zmätku pri stanovovaní nového kurzu loď uviazla na skalách. Zaujímavosti

Na hladine svetového oceánu preváža ropu asi 2000 tankerov, čo je asi o 1000 menej ako v roku 1977, keď bol ich počet najvyšší. Dnešné tankery sú však väčšie ako v minulosti. Nebezpečenstvo vážneho znečistenia životného prostredia v prípade havárie je preto vyššie.
Odborníci na ochranu životného prostredia tvrdia, že každoročne sa do svetového oceánu vypúšťa asi 3500 miliónov litrov ropy. Najväčšími znečisťovateľmi sú zväčša ropné tankery, ktoré si v mori umývajú nádrže, alebo z nich ropa uniká po havárii. Dôsledky takýchto nehôd sú obrovské a vyžadujú si značné finančné náklady na čistenie. Vždy pri havárii tankera alebo ropnej plošiny uhynie veľké množstvo živočíchov i rastlín. No môžeme sa uspokojiť, lebo vedci predpokladajú, že éra ropy v najbližších 100 rokoch skončí a ľudstvo bude musieť hľadať nové spôsoby nahradenia ropy ako paliva a dúfajme, že nové palivo, ktoré nahradí ropu, nebude natoľko znečisťovať životné prostredie ako ropa dnes v dôsledku svojho zložitého spôsobu prepravy a občasnej nehodovosti ropných vrtov, alebo veží. Tiež môžeme veriť v to, že nové palivo nebude podobne znečisťovať ovzdušie ako ropa pri jej terciálnej premene v motoroch automobilov, ako napríklad využitie solárnej energie a iných ekologických zdrojov. V skutočnosti môže koniec éry ropy priniesť aj katastrofu v podobe prehĺbenia hospodárskej zaostalosti krajín tretieho sveta, ale i ekologické problémy, v takom prípade, ak by sa na pohon dopravných prostriedkov začali používať malé jadrové reaktory, čo by vyvolalo problémy s uskladňovaním vyhoreného jadrového paliva. .