Zmena globálnej klímy: Je to Najdôležitejšia zmena, ktorú sme v zemskej atmosfére spôsobili a ďalej spôsobujeme, je zmena koncentrácie skleníkových plynov. Problém spočíva v tom, že ich stále sa zvyšujúca koncentrácia výrazne prispieva ku skleníkovému javu. Faktom je, že zmeny podnebia ovplyvňovali existenciu človeka na Zemi už od počiatku. Ľudia na ne reagovali, buď prispôsobením sa alebo sťahovaním sa na iné miesta. Počas poslednej doby ľadovej napr. poklesli hladiny morí a ľudia mohli putovať medzi jednotlivými kontinentmi.

Zem bola vystavená mnohým prírodným zmenám a katastrofám. Niektoré z nich spôsobili len málo významnú zmenu klímy. Najznámejšia z nich bola tzv. malá doba ľadová, ktorú zažila Európa na začiatku stredoveku, znamenajúca migráciu a konflikty medzi národmi. Zmena globálnej klímy je spôsobená antropogénnou emisiou skleníkových plynov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Skleníkový efekt atmosféry je spôsobený tým, že tzv. skleníkové plyny v atmosfére (vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ďalšie) voľne prepúšťajú krátkovlnné slnečné žiarenie, to dopadá na zemský povrch a zohrieva ho. Dlhovlnné (infračervené) žiarenie, ktoré vyžaruje zemský povrch, je z väčšej časti týmito plynmi zachytené a čiastočne spätne vyžiarené k zemskému povrchu. Priemerná teplota prízemnej atmosféry je potom o 33°C vyššia, ako by bola bez skleníkových plynov. Obsah oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného v atmosfére je ovplyvnený ľudskou činnosťou. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére vedie k zosilňovaniu skleníkového efektu a vytvára hrozbu zmeny klímy.

Zmeny klímy – tento termín sa používa pre všetky zmeny súvisiace s klímou. Zmeny klímy prirodzeného charakteru sú najmä zmeny v minulých geologických dobách Zeme, ľadové doby. Od konca poslednej doby ľadovej sa menila koncentrácia tzv. skleníkových plynov v atmosfére iba nepatrne, odvtedy sa zrýchľuje prírastok všetkých aktívnych plynov v atmosfére okrem vodnej pary. Na zmenách klimatických podmienok sa podieľajú aj ďalšie faktory. Posuny kontinentov spôsobené pohybom litosferických dosiek vplývajú na zmenu zemepisnej šírky a s ňou súvisiace pravidelné zmeny podnebia. Významnú úlohu zohrali aj zmeny v zložení atmosféry, ku ktorým došlo počas vývoja Zeme. Patrí sem skleníkový efekt a sopečné erupcie.

Premenlivosť klímy - klimatické pomery charakterizujeme stredovými, rozptylovými, trendovými a cyklickými charakteristikami - rozptylové charakteristiky reprezentujú premenlivosť. Premenlivosť klímy môžeme podobne charakterizovať aj pre dlhšie časové obdobia ako jeden rok, tiež pri použití rôzne dlhých časových období pre hodnoty vstupných údajov spracovania (10 minút, hodina, deň, dekáda, sezóna, rok, 5 rokov, 10 rokov, 30 rokov a iné). Za určitú zvláštnosť považujeme náhle veľké zmeny klímy.
Kolísanie klímy - prirodzené kolísanie klimatických charakteristík je dané predovšetkým solárnou klímou, iné cykly súvisia s cykličnosťou niektorých klimatotvorných procesov. Okrem ročného chodu sú všetky vyjadrené veľmi slabo, cyklus ľadových dôb má na severnej pologuli periódu okolo 100 000 až 120 000 rokov, za nízkofrekvenčné cykly sa považuje kolísanie s periódou dlhšou ako 11 rokov. Všetky dlhšie cykly sa iba obtiažne dajú identifikovať v súboroch pozorovaných alebo meraných údajov. Trend je niekedy iba časťou nejakého cyklu.

Prirodzené zmeny klímy: Niektoré z prirodzených zmien klímy boli v minulosti veľmi výrazne (napr. zaľadnenia), no zväčša prebiehali pomerne pomaly, a tak nemali negatívne vplyvy na možnosti adaptácie ekosystémov prirodzenou cestou. Globálne klimatické zmeny, presnejšie globálna "zmena klímy" alebo "globálne oteplenie", sa spája s rastom tzv. skleníkového efektu atmosféry, ktorý je zapríčinený výlučne antropogénne podmienenou emisiou skleníkových plynov, hlavne zo spaľovania fosílnych palív.

Problémy klimatických zmien: Problematika globálnych klimatických zmien pravdepodobne ovládne svetové dianie v budúcich desaťročiach. Prehlásenie veľkej väčšiny svetových klimatológov je jasné: ak ľudstvo radikálne neobmedzí emisie skleníkových plynov do atmosféry, speje do obrovských problémov. Pokiaľ bude zvyšovanie emisií pokračovať súčasným tempom, priemerná teplota na Zemi by sa mohla zvýšiť až o 1 st. Celzia za necelých 30 rokov. Odvtedy čo človek chodí po Zemi sa rýchlosť otepľovania ani len nepriblížila k tak vysokým hodnotám . Ďalším závažným problémom "klimatickej zmeny" je jej veľká rýchlosť - za 100 rokov sa môže otepliť na niektorých miestach Zeme aj viac ako o 10 desaťročných priemeroch. Pod pojmom skleníkový efekt atmosféry rozumieme sumu dôsledkov radiačne aktívnych plynov v atmosfére, ktoré absorbujú tepelne (dlhovlnné) vyžarovanie Zeme, zohrievajú tú časť atmosféry, kde sa nachádzajú a silnejším spätným vyžarovaním atmosféry menia bilanciu dlhovlnného žiarenia Zeme.

Klimatické pomery: Pod pojmom klíma a klimatické pomery alebo podmienky rozumejú v iných odboroch pomerne širokú škálu problematiky. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je klíma alebo podnebie dlhodobý režim počasia. Za dlhšie sa považuje najmenej 30-ročné obdobie. Klíma je tiež štatistický súbor stavov úplného klimatického systému Zeme, ktorým prechádza počas dlhších
období.

Klimatický systém Zeme : Klimatický systém Zeme sa skladá z atmosféry, hydrosféry (voda na Zemi), kryosféry (sneh a ľad na Zemi), litosféry (horné vrstvy zemskej kôry), biosféry (živé organizmy na Zemi) a noosféry (aktivity človeka).

Klimatológia - je to veda o súvislostiach a príčinách vzniku určitých klimatických pomerov alebo podmienok a o ich zmenách, o vplyvoch klímy na objekty činnosti človeka a naopak.

Meteorológia - je prevažne veda o okamžitom stave klimatického systému Zeme, inak aj veda o procesoch v zemskej atmosfére, jednou z jej úloh je stanovenie počasia na obdobie do 10 dní, rieši však s klimatológiou veľa spoločných problémov. O klimatických pomeroch hovoríme vtedy, ak ide o všeobecnú charakteristiku podnebia danej lokality alebo územia.

Klimatické modely : Klimatické modely nezahrňujú viacero zdrojov variácií, ktoré tiež môžu ovplyvňovať dlhodobý vývoj klímy. Súčasné počítačové modely napr. nezahrňujú vplyv vulkanických erupcií na prirodzené výkyvy globálnej teploty, ktoré môžu mať ochladzujúci účinok na úrovni niekoľkých desatín stupňa Celzia. Tiež vplyv dlhodobých zmien slnečnej aktivity bol zahrnutý do modelov len nedávno. Klimatický systém je mimoriadne zložitý. Navyše neexistuje žiaden jednoduchý spôsob stanovenia klimatických zmien v budúcnosti v dôsledku stúpajúcich koncentrácií skleníkových plynov.

Celospoločenské straty -Narastajúce celospoločenské straty v dôsledku výčinov počasia a regionálnej zmeny klímy svedčia o narastajúcej zraniteľnosti nášho prostredia v dôsledku klimatických zmien. Je možné povedať, že niektoré spoločensko-ekonomické systémy boli postihnuté nárastom záplav, období sucha sprevádzaných nárastom ekonomických strát.