Vedci na Aljaške zistili, že vďaka globálnemu otepľovaniu sa rozširuje nová vegetácia v tundre.
Podľa vzdušných fotografií sa množstvo zelene v niektorých oblastiach zdvojnásobilo za posledných 50 rokov. Výskumníci predpokladajú, že rast novej kroviny a zalesnenia v ďalekých severných krajoch môže kompenzovať nárast púští v tropických oblastiach. Nemôžeme však očakávať, varujú vedci, že polárne oblasti úplne nahradia všetky nepredvídané efekty klimatických zmien. Pustý kraj

Keď sa na severnej Aljaške hľadala ropa koncom 40 rokov minulého storočia, bolo urobených na tisíce leteckých fotografií z pustej tundry za polárnym kruhom. Výskumníci z armády Spojených štátov leteli v súčasnosti nad niektorými z týchto oblastí a porovnávali rozsah listnatých krovín. Na väčšine miest bolo výrazné a niekde až dramatické zvýšenie rozsahu jednotlivých krovín najmä jelše, brezy a vŕby. „Miesto, ktoré nám slúži na túto štúdiu je v oblasti, kde je civilizačné a prírodné rušenie minimálne“ píšu výskumníci o svojom zistení, „takže tento nárast zeleného porastu pripisujeme súčasnej klimatickej zmene“. Vedci hovoria, že biomasa môže absorbovať značné množstvo oxidu uhličitého – najbežnejšieho skleníkového plynu zapríčiňujúceho globálne otepľovanie. Nepredvídateľné efekty

Štúdium fosílnych usadenín rašeliny ukázalo, že to isté sa udialo asi pred 8000 rokmi, t. j. v čase, keď sa končila posledná doba ľadová. Ak sa vegetácie z nižších zemepisných šírok, ako napríklad poľnohospodárske plodiny, tiež presunú na sever v dôsledku globálneho otepľovania, potom v miestach, kde je dnes divočina môžeme očakávať obrábané polia. Ale výskumníci zdôrazňujú, že polárne oblasti nemôžu nahradiť nepredvídateľné dôsledky klimatických zmien.