Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Objavili ju baníci pri razení štôlne v roku 1954. Je vytvorená z prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Časť vápencov bola koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity.

Presakujúce atmosférické vody pozdĺž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a vznik okrov, ktoré boli neskôr vyplavené. Podzemné priestory sa vytvorili prevažne za bývalých hydrostatických podmienok zvodnenia šošovky krasových hornín. Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch a v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou činnosťou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Je jednou z troch sprístupnených jaskýň tohto druhu na svete. Ďalšie dve jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 92 - 97%.

Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýň na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, v obličkovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej.
Za najkrajší priestor jaskyne sa pokladá sieň Mliečnej dráhy, v ktorej sú charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na mliečnej dráhe.
Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje klenot zriedkavej vedeckej a estetickej hodnoty. Jaskyňa má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Sprístupnená bola roku 1972.