referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Pondelok, 27. januára 2020
Ekosystém
Dátum pridania: 09.03.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cosmogirl191
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 007
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
najkomplexnejšia úroveň biologickej organizácie
základná funkčná jednotka prírody
vytvárajú ho biologické spoločenstvá/rast.,živoč.,huby.,mikroorg./ spolu so svojím abiotickým prostredím/pôda, voda, vzduch → medzi nimi sú dynamické a komplexné vzťahy
je to otvorený systém/prichádzajú do neho toky energie slnečného žiarenia, voda napr. dažďovými zrážkami; rôzne anorganické látky z ovzdušia, z pôdy i vody → vznikajú i straty energie, predovšetkým vyžarovaním, zmenou skupenstva/napr. vyparovanie/,biochemické procesy/respirácia/,exportom organickej hmoty

môže mať rôzny rozmer /najväčší e. je biosféra Zeme → odohrávajú sa v nej globálne procesy umožňujúce život na Zemi napr. globálne toky energie a kolobehy hmoty, na ktoré sú viazané trofické reťazce a pyramídy živých organizmov na celej Zemi.
E. môže byť rôzne veľký výsek biosféry napr. tropický dažďový les, jazero, lúka, rybník..
E: môže byť aj umelý výtvor človeka, napr. pole, mestský sad, mesto, halda..Platia tu rovnaké zákonitosti ako v prirodzených e. ale človek musí stále dodávať tzv. dodatkovú energiu/priemyselné hnojivá, stroje, nafta, elektrina /

Zložky ekosystému

Neživé prostredie e./súbor všetkých abiotických faktorov/--slnečná energia, všetky chemické a fyzikálne /klimatický režim—teplota, vlhkosť/ vlastnosti ovzdušia, vody a pôdy
Producenty –autotrofné organizmy, kt. tvoria organické látky z látok anorganických v procese fotosyntézy zelených rastlín alebo chemosyntézy chemolitotrofných baktérii
Energia, ktorú vytvoria predstavuje primárnu/ hrubú/ produkciu spoločenstva—časť z nej spotrebujú na vlastné životné procesy, zvyšok— čistá primárna produkcia
Konzumenty—heterotrofné organizmy, kt. nie sú schopné vytvárať organickú hmotu z anorganickej, a preto sú priamo alebo nepriamo závislé na produktoch autotrofných organizmov.
Patrí sem väčšina živočíchov:
podľa typu výživy ich delíme na: bylinožravce/herbivora, fytofágy/,mäsožravce/karnivora/,
všežravce /i človek/, predátory
Biomasa vytvorená konzumentami sa nazýva sekundárna produkcia.
Reducenty /dekompozitory ,deštruenty/rôzne skupiny organizmov, kt. sa živia mŕtvou organickou hmotou /detritom / na rôznom stupni rozkladu.

Biocenóza—fytocenóza/rastlinné spoločenstvo/,zoocenóza/ spoločenstvo živočíchov/

Typy potravových reťazcov

Pastevno-korístnícky reťazec/herbivorný/ začína živou biomasou zelených fotoautotrofných rastlín, na ktoré nadväzujú bylinožravci, kt. sa stávajú potravou mäsožravcov, prípadne vsežravcov. Konečným článkom tohto reťazca môže byť aj človek, alebo niektorá šelma alebo dravec/predátory/
Detritový/dekompozičný/reťazec vytvárajú ho rôzne skupiny heterotrofných organizmov, ktoré rozkladajú odumreté organizmy. Sú to baktérie, huby, prvoky, všetky bezstavovce vrátane dážďoviek—nadväzujú na ne pôdne živočíchy, ktoré spoločne s nimi vytvárajú pôdny edafon. Do tohto reťazca sú zapojené aj saprofyty, kt. sa živia polorozloženým detritom /hrobárik, sup/ koprofágy /chrobáky/ požierajú výkaly/exkrementy/.
Konečným produktom rozkladu detritu sú minerálne látky a jednoduché zlúčeniny CO2.
Je to jediný reťazec, ktorý umožňuje existenciu kolobehu C a minerálnych látok v e.
Parazitický –spája rôzne skupiny cudzopasníkov

Priamy potravový reťazec= potravová sieť- čím sú ekosystémy druhovo bohatšie ,tým sú ich potravové siete zložitejšie.
.
Ekologická pyramída—grafické vyjadrenie trofických vzťahov v prírode. Jednotlivé trofické úrovne sú znázornené obdĺžnikmi poukladanými jeden na druhom a vytvárajú pyramídu. Znázorňujú sa pyramídy počtov, pyramídy biomasy a pyramídy energie.

Tok energie
je vždy jednosmerný a nevratný. Energia vstupujúca do e. je viazaná producentmi v asimilátoch pri fotosyntéze ako chemická energia. Skutočné využitie energie slnečného žiarenia rastlinami je nízke 1%-6%.Bylinožravce spotrebujú asi 10-20% z vytvorenej primárnej produkcie,80-90% rozložia dekompozitory.
Organická hmota je v potravových reťazcoch odbúravaná postupne pri látkovej premene, stále počas života organizmov ubúda pri dýchaní. Pri týchto pochodoch je energia/ viazaná v organickej hmote/premenená na teplo, ktoré je vydávaná do prostredia.
Energia sa nestráca, len sa menia jej formy

Kolobeh látok
prebieha v kruhu

Najdôležitejšie biogeochemické cykly/kolobehy/,kt.prebiehajú v biosfére:

Kolobeh vody:
-výmena vody medzi zemským povrchom a atmosférou/vďaka slnečnému žiareniu/
Zdrojom vody sú zrážky. Voda sa vyparuje z pôdy/evaporácia/,organizmov/intercepcia/,z rastlín /transpirácia/ do ovzdušia, kde ju vetry rozptyľujú. Po ochladení sa pary kondenzujú a vo forme zrážok spadnú na oceány a kontinenty. Na súši vodu zachytí vegetácia a pôda. Tá ju prepustí až na nepriepustné podložie, kde sa môžu vytvoriť zásoby podzemnej vody.časť vody odteká riečnym systémom späť do morí a oceánov.

Kolobeh uhlíka
-je spojený s fotosyntézou a tvorbou biomasy
Je vo forme CO2. pohlcovaný rastlinami pri fotosyntéze, uvoľňovaný pri rozklade do ovzdušia.
Do vody sa dostáva CO2. zrážkami, výmena CO2 medzi vodou a ovzduším sa deje difúziou v smere koncentračného spádu. Do ovzdušia sa dostáva i z uhličitanov,napr.zvetrávaním vápencov. Do kolobehuCO2. zasahuje i človek spaľovaním fosílnych palív/uhlie, nafta/, tým sa neustále zvyšuje jeho koncentrácia v atmosfére.

Kolobeh kyslíka
-je uvoľňovaný pri fotosyntéze, spotrebúva sa pri dýchaní a rozkladom/oxidáciou/odumretých organizmov.-je spotrebovaný pri spaľovaní fosílnych palív.
Z atmosféry preniká kyslík do vody a pôdy.V pôde sa spotrebováva pri dekompozičných procesoch
V horných vrstvách atmosféry vznikla vrstva ozónu O3 ,ktorý chráni pred UV žiarením.

Kolobeh dusíka
Jeho hl. zdrojom je molekulárny dusík N2 ,ktorý sa nachádza v atmosfére. Odtiaľ sa dostáva do pôdy a vody. Voľný vzdušný N majú schopnosť viazať len pôdne baktérie, hľuzkovité b.
Zelené rastliny prijímajú dusík ako nitrátový NO3- alebo amónny NH+4 ión a využívajú ich k tvorbe bielkovín.
Pri rozklade odumretej hmoty uvoľňujú pôdne nitrifikačné baktérie anorganické formy N, ktoré môžu rastliny opäť prijímať pri svojej minerálnej výžive.
Atmosférický N je obohacovaný sopečnou činnosťou a zásahmi človeka/hnojenie—čím môžu byť ohrozené zásoby podzemnej vody/

Kolobeh fosforu
Zdrojom P sú horné vrstvy litosféry, kde sú ložiská fosfátov.
Rastliny prijímajú P z rozpustených fosfátov z pôdy. Potravovými reťazcami sa P dostáva do živočíšnych tiel. Po uhynutí organizmu sa P uvoľňuje rozkladom do prostredia. Dostáva sa do pôdy alebo do vodného prostredia, kde je sčasti využitý baktériami.

Kolobehy ostatných biogénnych prvkov v biosfére prebiehajú rôzne zložitými cestami.

Ekologická sukcesia
vývoj biologických spoločenstiev v čase
dochádza k zmene druhovej a priestorovej štruktúry spoločenstiev, mení sa aj ich prostredie a celý ekosystém
druhy sa menia postupne
biomasa a celková hmotnosť sa zvyšujú
diverzita druhov sa zvyšuje
čistá produkcia spoločenstiev sa zmenšuje a súčasne sa zvyšuje respirácia
napr. skala postupne zarastá lišajníkmi ,machom, trávou ,bylinami až napokon sa na nej uchytia stromy.
Sukcesia môže prebiehať rôzne rýchlo, napr. keď sa ekosystém vytvára znova/napr. po sopečnom výbuchu, po vyrúbaní lesa—sukcesia je pomalšia./
Klimax –ustálený konečný ekosystém/konečné štádium sukcesie/ ,vrcholové štádium
Klimaxová rovnováha—je dynamická, zmenami podmienok sa vždy znova a znova pôvodná rovnováha narúša a nastoľuje nová.
Homeostáza ekosystému – biologická rovnováha, keď sa neprejavujú výrazné zmeny v základných vlastnostiach
 
Podobné referáty
Ekosystém SOŠ 2.9319 894 slov
Ekosystém SOŠ 2.9833 1086 slov
Ekosystém SOŠ 2.9913 651 slov
Ekosystém 2.9716 868 slov
Ekosystém 2.9795 1394 slov
Ekosystém SOŠ 2.9699 1646 slov
Ekosystém GYM 2.9573 174 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.