1. Úvod

Čo je to odpad?
Odpadom nazývame, čo sa nám zdá nepotrebné a chceme to odstrániť. Ale čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj. Jeho opätovné využitie – recyklácia šetrí prírodné zdroje, znižuje spotrebu energie, znižuje znečistenie prostredia, v ktorom žijeme. Neuvážené nakladanie s odpadmi zaťažuje životné prostredie, či už priamo zamorením pôdy, vody, vzduchu, skládkami a spaľovňami, či nepriamo zvýšenou ťažbou surovín, vyplytvanou energiou, či nárastom zbytočnej dopravy. Množstvo odpadov v priemyselných krajinách neustále narastá. Na jedného obyvateľa SR tak pripadá asi 320 kg TKO – tuhého komunálneho odpadu za rok. Navyše ku každému kilogramu domového odpadu treba prirátať ďalších 14 kg priemyselného odpadu a 1 kg nebezpečného odpadu, ktoré vznikli pri jeho výrobe.

1.1 Odpady a ich rozdelenie

Organický odpad – tvorí takmer polovicu komunálneho odpadu. Zaraďujeme sem - zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, zbytky jedál...Netriedený organický odpad zmiešaný s ostatnými druhmi odpadu prispieva k znečisteniu územia, hoci najvhodnejšie ekologicky i ekonomicky by bolo organický odpad kompostovať a premieňať ho na hnojivo.

Papier – tvorí asi 20% odpadu je možné ho v plnej miere recyklovať, hlavne keď sa v súčasnosti s papierom vo veľkej miere plytvá.

Sklo – tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu len asi 1 z 20 fliaš v SR je dnes recyklovaná hoci recyklácia je pomerne jednoduchá.

Plasty – tvoria hmotnosťou menej než 8% odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. Sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej zásoby sa odhadujú na 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton. Biologicky rozklad plastov v prírode či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov. Pri spaľovaní niektorých plastov unikajú do ovzdušia škodlivé látky.

Kovy – tvoria takmer 5% komunálneho odpadu a sú vo väčšej miere recyklované, aj vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov. Ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu.

Textil – v odpade tvorí 4%, ale ten môže byť často užitočný aj iným spôsobom napr. v charite.

Nebezpečné odpady – tvoria približne len 1%, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí patria sem rôzne chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia . V dnešnej dobe už ľudstvo vie recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky, výbojky a i. Najväčšie množstvo nebezpečného odpadu produkujú priemyselné odvetvia. Vybudovali sme viaceré zariadenia slúžiace na úpravu, zhodnocovanie, resp. nezávadné zneškodnenie nebezpečného odpadu: napr. zariadenia na spracovanie odpadových rozpúšťadiel a olejov, zriadenia na spracovanie odpadových olovených akumulátorov, ortuťových výbojok a žiariviek, atď.

2. Nakladanie s odpadmi

Až 98,8% tuhých komunálnych odpadov v SR je „zneškodňovaných“ – uložením na skládkach 91,4% či spálených v spaľovniach 7,4%, len 1,2%je recyklovaných a 3,3% kompostovaných využitie ako druhotná surovina je len 0,4% a iným spôsobom len 0,8%.

2.1 Kompostovanie

Kompostovanie je v prírodne najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia, zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali. Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu až 30-45%, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu. Ako sa kompostuje? Na prípravu kompostu sa používajú rozličné rastlinné zvyšky vrátane drevnej hmoty, ktoré zmiešame s pôdou v pomere 5:1. Pôda obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad organickej hmoty a jej premenu na humus. Ideálnym doplnkom kompostu je maštaľný hnoj a rašelina, ktorá v komposte udržiava potrebnú vlhkosť, kompost zakladáme na zatienenom mieste, v období sucha ho pravidelne zavlažujeme vodou. Povrch kompostu pokrývame pokosenou trávou alebo iným rastlinným materiálom. Aspoň 1 krát do roka kompost prehadzujeme, aby sme ho prevzdušnili a premiešali. Tým urýchlime dozrievanie. V žiadnej záhradke by kompost nemal chýbať, preto skúste podľa tohto návodu zrealizovať kompostovanie aj na vašej záhradke. Prispejete tak k lepšej úrode i k menšiemu znečisteniu prostredia.

2.2 Skládkovanie

Skládky – sú to povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok – povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia a chemici. Tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to vlastne smetiská. Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zo spodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so skládkou by nemali prísť podzemné ani povrchové vody, a okolie skládky sa musí pravidelne kontrolovať či nedošlo k únikom chemického obsahu skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko nemali možnosť ovplyvniť obsah skládky a napomáhať niektorým nebezpečným reakciám. Tieto podmienky bývajú dodržané len zriedka.

Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo záhradách (dochádza k nedokonalému horeniu pri ktorom vzniká množstvo škodlivých látok). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na skládky a do spaľovní, ktoré aj však pri najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí. Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok – organické, anorganické, nebezpečné. Táto masa chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo nových chemických produktov, často nebezpečnejších ako pôvodné látky. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko – fyzikálny proces. Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé skládkové plyny. Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické, agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Sú známe lekárske štúdie, ktoré ukazujú na nárast niektorých druhov rakovín u ľudí žijúcich v okolí skládok odpadov (nebezpečných a komunálnych). Metán môže v zmesi so vzduchom vzplanúť a spôsobiť požiar. Skládka je miesto, ktoré znehodnocuje estetický vzhľad krajiny. Zaberá úrodnú pôdu alebo časť prírody (každá tona komunálneho odpadu zaberie 1 až niekoľko m3 životného priestoru) a znižuje bonitu – úrodnosť pôdy v okolí.