2.3 Spaľovanie

Spaľovňa nerieši príčiny problému, len „likviduje“ jeho následky. Zníži síce objem odpadu o 80-90%, hmotnosť odpadu o 1/3 a môže vyrábať energiu, ale odpad „nezmizne“. Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol a znečistené vody z práčiek dymových plynov. Na 1 tonu spáleného tuhého komunálneho odpadu musíme počítať asi 6000 m3 spalín. Aj keď u viacerých sledovaných škodlivín predstavujú menší podiel znečistenia oproti iným (napr. doprava), nie sú ani tieto zanedbateľné: moderná spaľovňa páliaca 2250 ton odpadu denne vypustí ročne 5 ton olova, 17 t ortuti, 853 t oxidu siričitého. Najväčšie negatívum však predstavujú emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom – hlavne dioxínov a furánov. Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, alebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečistené látky do pôdy, vody a ovzdušia. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia teraz veľa firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie emisií. Tieto zariadenia však neničia odpad a neodstraňujú problém, čo ďalej robiť s toxickým materiálom zachyteným filtrami a plynovými práčkami. Po spálení odpadu zostáva aj tak pevný odpad v podobe popolovín (toxického popolčeka, škváry), z ktorých mnohé vykazujú vlastnosti nebezpečného odpadu. Skládkovania sme sa nezbavili len sme získali pomerne nebezpečný odpad.

2.4 Recyklácia, recyklačný fond

Recykláciu možno v najširšom slova zmysle definovať, ako opätovné použitie akéhokoľvek materiálu. Je to proces v rámci, ktorého vyrobíme zo starého, zničeného materiálu nový. Tuhý odpad obsahuje veľké množstvo cenných druhotných surovín, ktoré sa dajú využiť v spracovateľskom priemysle (kovový odpad, odpad z plastov, sklo, handry, papier), pri výrobe kompostu (krmiva) a nakoniec zvyšok v spaľovniach na priame energetické využitie. Vytriedené druhotné suroviny pri spätnom využití znižujú energetickú náročnosť výroby ocele, skla... Získaný kompost nahradí umelé hnojivá, ktoré sú energeticky náročné. Recyklácia šetrí prírodné zdroje, je i ekonomicky zaujímavejšia (ale len v tom prípade, že štát podporí recykláciu a bude postihovať neekologické spôsoby nakladania s odpadmi). Dôležitá otázka je, kde a ako triediť tuhý bytovo – komunálny odpad. Najlepšie by bolo hneď v mieste vzniku – v bytoch. Už sa vyrábajú rôzne nádoby na odpady s úpravami na triedenie – viac priehradiek a pod. Stačia dve – na čistý biologický odpad a na znehodnotený zvyšok, pričom papier, sklené fľaše, plastové fľaše, kov a handry sa dávajú so špeciálnych kontajnerov alebo odovzdávajú v zberni druhotných surovín. Okrem organizovaného bytového zberu existujú v zahraničí aj systémy s mechanickým triedením v recyklačných závodoch. Tento spôsob je však nákladnejší, spôsobuje sa veľké znehodnotenie surovín znečistením a pod.

Čo triediť:

Papier – novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny, korešpondencia (nie mastný a znečistený papier, obaly zo škatuľových nápojov a mlieka, alobal, kopírovací papier). Pri výrobe papiera sa dnes používa až polovica odpadového papiera. Nový papier sa nepoužije na obaľovanie potravín, ale na obaly a kartóny na prepravu, zošity.
Sklo – neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo). Sklo sa po vyčistení a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové fľaše.
Textil – tak isto sa recykluje na rôzne hrubšie tkaniny. Nezabúdajme aj na charitu, starým oblečením prispejeme starým ľuďom.
Kovový šrot – neznečistené kovové predmety rôznych veľkostí a tvarov (nie chladničky, televízory)

Bioodpad – zvyšky z kuchyne, záhradky (môžeme ich použiť do kompostu a zúrodnia tak pôdu, naopak na skládke by len prispievali k znečisteniu).
Plasty – používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (z nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát. Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balenie potravín a nápojov. Sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Recyklácia je možná len po dôkladnom pretriedení, lebo vlastnosti granulátu získaného z odpadového plastu sa líši od vlastností novej suroviny a preto počet recyklácií a aj množstvo plastových obalov vhodných k recyklácii je preto obmedzený.

Prínos pre životné prostredie, v SR stanovilo nariadenie vlády 80% mieru recyklácie jednorázových PET obalov do roku 2007. To by znížilo množstvo odpadov o 5600 – 8000 ton ročne (cca 130 – 140 mil. kusov odpadových fliaš). Neskôr sa plánuje zavedenie zálohovania aj pre jednorázové sklenené nápojové obaly. Pri predpokladanom cieli 80% recyklácie by to znížilo množstvo odpadov o cca 3400 - 3700 ton ročne. V prípade zálohovania aj nápojových plechoviek by to bolo zníženie odpadov a znečistenia v SR o ďalšie nie bezvýznamné množstvá. Štúdie z USA preukázali, že v štátoch, ktoré majú legislatívu podporujúcu zálohovanie jednorázovcýh fliaš, ja na plážach a verejných priestranstvách 3-krát menej odhodených fliaš, než v štátoch, ktoré takúto legislatívu nemajú.
Recyklovanie odpadov je činnosť, ktorá má prednosť pred využívaním odpadov ako zdroja energie. Predchádzať vzniku odpadov sa dá najmä rozvojom a zavádzaním nových technológií šetriacich prírodné zdroje, výrobu výrobkov, ktoré čo najmenej zvyšujú množstvo odpadov a čo najviac znižujú znečisťovanie životného prostredia. Je potrebné vyrábať výrobky, ktoré sa dajú opätovne používať alebo odpady, ktoré z nich vznikajú sa dajú recyklovať.

Recyklačný fond
Má pevnú organizačnú štruktúru, prijateľné materiálno technické vybavenie, disponuje s potrebnými internými predpismi, rešpektuje jasné metodické a riadiace väzby a uplatňuje transparentný, verejne kontrolovateľný systém činnosti. Je pre všetkých, ktorí sú ochotný prevziať zodpovednosť za odpady, ktoré vzniknú na Slovensku z ich činnosti, či je to dovozca, výrobca, zberatelia, spracovatelia alebo obce, každý by mal v ňom participovať svojim opodstatneným dielom. A to hlavne jedným cieľom chrániť a zlepšovať životné prostredie, podporovať ekonomický rozvoj a zvyšovať zamestnanosť budovaním vlastného slovenského priemyslu odpadového hospodárstva.

3. Záver
Jednotlivé druhy odpadov sa vzhľadom na vyčerpanosť prírodných zdrojov a zvyšovanie enviromentálneho povedomia postupne stávajú a stanú významným zdrojom vstupných surovín do výroby. Zhodnocovanie odpadov, a to tak materiálové, ako aj energetické je čím ďalej tým viac prvoradým spôsobom nakladania s odpadmi. Recyklácia odpadov a rozvoj odvetvia priemyslu s ním súvisiaci je významným krokom nielen ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska rozvoja spoločnosti. Priemyselné vyspelé krajiny produkujú niekoľkonásobne viac odpadu ako zaostalejšie krajiny. Množstvo časopisov, novín, rýchlych občerstvení, informačných a reklamných letákov, elektrických spotrebičov, jednorazových predmetov dennej spotreby – vlastne všetko, čím je typická konzumná spoločnosť. Dnešná doba z nás robí tých, ktorí najviac zaťažujú životné prostredie, a to na úkor ostatných, šetrnejších národov a kultúr. Skúsme hľadať naplnenie a zmysel skôr v duchovných statkoch ako v majetku a hmotných predmetoch. Kultúra, hudba, umenie, vedy sú predsa dôležitejšími úspechmi a produktmi ľudstva než igelitové vrecko a hamburger. Nezabudnime preto odpad triediť, už doma môžeme mať zvlášť smetný kôš na organický odpad, kam budeme dávať i drobné papieriky, zvlášť budeme odkladať sklo, na ktoré sú vyčlenené kontajnery. Papier, kov a textil budeme odnášať do zberu a vyhadzovať už budeme len nepoužiteľný odpad z plastu a zmiešané materiály.