Odpady v životnom prostredí človeka

1. Úvod

Čo je to odpad?
Odpadom nazývame, čo sa nám zdá nepotrebné a chceme to odstrániť. Ale čo je pre nás odpadom, môže byť niekde inde hodnotný zdroj. Jeho opätovné využitie – recyklácia šetrí prírodné zdroje, znižuje spotrebu energie, znižuje znečistenie prostredia, v ktorom žijeme. Neuvážené nakladanie s odpadmi zaťažuje životné prostredie, či už priamo zamorením pôdy, vody, vzduchu, skládkami a spaľovňami, či nepriamo zvýšenou ťažbou surovín, vyplytvanou energiou, či nárastom zbytočnej dopravy. Množstvo odpadov v priemyselných krajinách neustále narastá. Na jedného obyvateľa SR tak pripadá asi 320 kg TKO – tuhého komunálneho odpadu za rok. Navyše ku každému kilogramu domového odpadu treba prirátať ďalších 14 kg priemyselného odpadu a 1 kg nebezpečného odpadu, ktoré vznikli pri jeho výrobe.

1.1 Odpady a ich rozdelenie

Organický odpad – tvorí takmer polovicu komunálneho odpadu. Zaraďujeme sem - zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, zbytky jedál...Netriedený organický odpad zmiešaný s ostatnými druhmi odpadu prispieva k znečisteniu územia, hoci najvhodnejšie ekologicky i ekonomicky by bolo organický odpad kompostovať a premieňať ho na hnojivo.

Papier – tvorí asi 20% odpadu je možné ho v plnej miere recyklovať, hlavne keď sa v súčasnosti s papierom vo veľkej miere plytvá.

Sklo – tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu len asi 1 z 20 fliaš v SR je dnes recyklovaná hoci recyklácia je pomerne jednoduchá.

Plasty – tvoria hmotnosťou menej než 8% odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. Sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej zásoby sa odhadujú na 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton. Biologicky rozklad plastov v prírode či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov. Pri spaľovaní niektorých plastov unikajú do ovzdušia škodlivé látky.

Kovy – tvoria takmer 5% komunálneho odpadu a sú vo väčšej miere recyklované, aj vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov. Ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu.

Textil – v odpade tvorí 4%, ale ten môže byť často užitočný aj iným spôsobom napr. v charite.

Nebezpečné odpady – tvoria približne len 1%, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí patria sem rôzne chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia . V dnešnej dobe už ľudstvo vie recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky, výbojky a i. Najväčšie množstvo nebezpečného odpadu produkujú priemyselné odvetvia. Vybudovali sme viaceré zariadenia slúžiace na úpravu, zhodnocovanie, resp. nezávadné zneškodnenie nebezpečného odpadu: napr. zariadenia na spracovanie odpadových rozpúšťadiel a olejov, zriadenia na spracovanie odpadových olovených akumulátorov, ortuťových výbojok a žiariviek, atď.

2. Nakladanie s odpadmi

Až 98,8% tuhých komunálnych odpadov v SR je „zneškodňovaných“ – uložením na skládkach 91,4% či spálených v spaľovniach 7,4%, len 1,2%je recyklovaných a 3,3% kompostovaných využitie ako druhotná surovina je len 0,4% a iným spôsobom len 0,8%.

2.1 Kompostovanie

Kompostovanie je v prírodne najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia, zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali. Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu až 30-45%, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu. Ako sa kompostuje? Na prípravu kompostu sa používajú rozličné rastlinné zvyšky vrátane drevnej hmoty, ktoré zmiešame s pôdou v pomere 5:1. Pôda obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad organickej hmoty a jej premenu na humus. Ideálnym doplnkom kompostu je maštaľný hnoj a rašelina, ktorá v komposte udržiava potrebnú vlhkosť, kompost zakladáme na zatienenom mieste, v období sucha ho pravidelne zavlažujeme vodou. Povrch kompostu pokrývame pokosenou trávou alebo iným rastlinným materiálom. Aspoň 1 krát do roka kompost prehadzujeme, aby sme ho prevzdušnili a premiešali. Tým urýchlime dozrievanie. V žiadnej záhradke by kompost nemal chýbať, preto skúste podľa tohto návodu zrealizovať kompostovanie aj na vašej záhradke. Prispejete tak k lepšej úrode i k menšiemu znečisteniu prostredia.

2.2 Skládkovanie

Skládky – sú to povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok – povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia a chemici. Tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí, podnikov na územiach, ktoré neboli na to vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to vlastne smetiská. Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zo spodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so skládkou by nemali prísť podzemné ani povrchové vody, a okolie skládky sa musí pravidelne kontrolovať či nedošlo k únikom chemického obsahu skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko nemali možnosť ovplyvniť obsah skládky a napomáhať niektorým nebezpečným reakciám. Tieto podmienky bývajú dodržané len zriedka.

Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo záhradách (dochádza k nedokonalému horeniu pri ktorom vzniká množstvo škodlivých látok). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na skládky a do spaľovní, ktoré aj však pri najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí. Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok – organické, anorganické, nebezpečné. Táto masa chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo nových chemických produktov, často nebezpečnejších ako pôvodné látky. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko – fyzikálny proces. Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé skládkové plyny. Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické, agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Sú známe lekárske štúdie, ktoré ukazujú na nárast niektorých druhov rakovín u ľudí žijúcich v okolí skládok odpadov (nebezpečných a komunálnych). Metán môže v zmesi so vzduchom vzplanúť a spôsobiť požiar. Skládka je miesto, ktoré znehodnocuje estetický vzhľad krajiny. Zaberá úrodnú pôdu alebo časť prírody (každá tona komunálneho odpadu zaberie 1 až niekoľko m3 životného priestoru) a znižuje bonitu – úrodnosť pôdy v okolí.
2.3 Spaľovanie

Spaľovňa nerieši príčiny problému, len „likviduje“ jeho následky. Zníži síce objem odpadu o 80-90%, hmotnosť odpadu o 1/3 a môže vyrábať energiu, ale odpad „nezmizne“. Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol a znečistené vody z práčiek dymových plynov. Na 1 tonu spáleného tuhého komunálneho odpadu musíme počítať asi 6000 m3 spalín. Aj keď u viacerých sledovaných škodlivín predstavujú menší podiel znečistenia oproti iným (napr. doprava), nie sú ani tieto zanedbateľné: moderná spaľovňa páliaca 2250 ton odpadu denne vypustí ročne 5 ton olova, 17 t ortuti, 853 t oxidu siričitého. Najväčšie negatívum však predstavujú emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom – hlavne dioxínov a furánov. Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, alebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečistené látky do pôdy, vody a ovzdušia. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia teraz veľa firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie emisií. Tieto zariadenia však neničia odpad a neodstraňujú problém, čo ďalej robiť s toxickým materiálom zachyteným filtrami a plynovými práčkami. Po spálení odpadu zostáva aj tak pevný odpad v podobe popolovín (toxického popolčeka, škváry), z ktorých mnohé vykazujú vlastnosti nebezpečného odpadu. Skládkovania sme sa nezbavili len sme získali pomerne nebezpečný odpad.

2.4 Recyklácia, recyklačný fond

Recykláciu možno v najširšom slova zmysle definovať, ako opätovné použitie akéhokoľvek materiálu. Je to proces v rámci, ktorého vyrobíme zo starého, zničeného materiálu nový. Tuhý odpad obsahuje veľké množstvo cenných druhotných surovín, ktoré sa dajú využiť v spracovateľskom priemysle (kovový odpad, odpad z plastov, sklo, handry, papier), pri výrobe kompostu (krmiva) a nakoniec zvyšok v spaľovniach na priame energetické využitie. Vytriedené druhotné suroviny pri spätnom využití znižujú energetickú náročnosť výroby ocele, skla... Získaný kompost nahradí umelé hnojivá, ktoré sú energeticky náročné. Recyklácia šetrí prírodné zdroje, je i ekonomicky zaujímavejšia (ale len v tom prípade, že štát podporí recykláciu a bude postihovať neekologické spôsoby nakladania s odpadmi). Dôležitá otázka je, kde a ako triediť tuhý bytovo – komunálny odpad. Najlepšie by bolo hneď v mieste vzniku – v bytoch. Už sa vyrábajú rôzne nádoby na odpady s úpravami na triedenie – viac priehradiek a pod. Stačia dve – na čistý biologický odpad a na znehodnotený zvyšok, pričom papier, sklené fľaše, plastové fľaše, kov a handry sa dávajú so špeciálnych kontajnerov alebo odovzdávajú v zberni druhotných surovín. Okrem organizovaného bytového zberu existujú v zahraničí aj systémy s mechanickým triedením v recyklačných závodoch. Tento spôsob je však nákladnejší, spôsobuje sa veľké znehodnotenie surovín znečistením a pod.

Čo triediť:

Papier – novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny, korešpondencia (nie mastný a znečistený papier, obaly zo škatuľových nápojov a mlieka, alobal, kopírovací papier). Pri výrobe papiera sa dnes používa až polovica odpadového papiera. Nový papier sa nepoužije na obaľovanie potravín, ale na obaly a kartóny na prepravu, zošity.
Sklo – neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo). Sklo sa po vyčistení a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové fľaše.
Textil – tak isto sa recykluje na rôzne hrubšie tkaniny. Nezabúdajme aj na charitu, starým oblečením prispejeme starým ľuďom.
Kovový šrot – neznečistené kovové predmety rôznych veľkostí a tvarov (nie chladničky, televízory)

Bioodpad – zvyšky z kuchyne, záhradky (môžeme ich použiť do kompostu a zúrodnia tak pôdu, naopak na skládke by len prispievali k znečisteniu).
Plasty – používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (z nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát. Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balenie potravín a nápojov. Sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Recyklácia je možná len po dôkladnom pretriedení, lebo vlastnosti granulátu získaného z odpadového plastu sa líši od vlastností novej suroviny a preto počet recyklácií a aj množstvo plastových obalov vhodných k recyklácii je preto obmedzený.

Prínos pre životné prostredie, v SR stanovilo nariadenie vlády 80% mieru recyklácie jednorázových PET obalov do roku 2007. To by znížilo množstvo odpadov o 5600 – 8000 ton ročne (cca 130 – 140 mil. kusov odpadových fliaš). Neskôr sa plánuje zavedenie zálohovania aj pre jednorázové sklenené nápojové obaly. Pri predpokladanom cieli 80% recyklácie by to znížilo množstvo odpadov o cca 3400 - 3700 ton ročne. V prípade zálohovania aj nápojových plechoviek by to bolo zníženie odpadov a znečistenia v SR o ďalšie nie bezvýznamné množstvá. Štúdie z USA preukázali, že v štátoch, ktoré majú legislatívu podporujúcu zálohovanie jednorázovcýh fliaš, ja na plážach a verejných priestranstvách 3-krát menej odhodených fliaš, než v štátoch, ktoré takúto legislatívu nemajú.
Recyklovanie odpadov je činnosť, ktorá má prednosť pred využívaním odpadov ako zdroja energie. Predchádzať vzniku odpadov sa dá najmä rozvojom a zavádzaním nových technológií šetriacich prírodné zdroje, výrobu výrobkov, ktoré čo najmenej zvyšujú množstvo odpadov a čo najviac znižujú znečisťovanie životného prostredia. Je potrebné vyrábať výrobky, ktoré sa dajú opätovne používať alebo odpady, ktoré z nich vznikajú sa dajú recyklovať.

Recyklačný fond
Má pevnú organizačnú štruktúru, prijateľné materiálno technické vybavenie, disponuje s potrebnými internými predpismi, rešpektuje jasné metodické a riadiace väzby a uplatňuje transparentný, verejne kontrolovateľný systém činnosti. Je pre všetkých, ktorí sú ochotný prevziať zodpovednosť za odpady, ktoré vzniknú na Slovensku z ich činnosti, či je to dovozca, výrobca, zberatelia, spracovatelia alebo obce, každý by mal v ňom participovať svojim opodstatneným dielom. A to hlavne jedným cieľom chrániť a zlepšovať životné prostredie, podporovať ekonomický rozvoj a zvyšovať zamestnanosť budovaním vlastného slovenského priemyslu odpadového hospodárstva.

3. Záver
Jednotlivé druhy odpadov sa vzhľadom na vyčerpanosť prírodných zdrojov a zvyšovanie enviromentálneho povedomia postupne stávajú a stanú významným zdrojom vstupných surovín do výroby. Zhodnocovanie odpadov, a to tak materiálové, ako aj energetické je čím ďalej tým viac prvoradým spôsobom nakladania s odpadmi. Recyklácia odpadov a rozvoj odvetvia priemyslu s ním súvisiaci je významným krokom nielen ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska rozvoja spoločnosti. Priemyselné vyspelé krajiny produkujú niekoľkonásobne viac odpadu ako zaostalejšie krajiny. Množstvo časopisov, novín, rýchlych občerstvení, informačných a reklamných letákov, elektrických spotrebičov, jednorazových predmetov dennej spotreby – vlastne všetko, čím je typická konzumná spoločnosť. Dnešná doba z nás robí tých, ktorí najviac zaťažujú životné prostredie, a to na úkor ostatných, šetrnejších národov a kultúr. Skúsme hľadať naplnenie a zmysel skôr v duchovných statkoch ako v majetku a hmotných predmetoch. Kultúra, hudba, umenie, vedy sú predsa dôležitejšími úspechmi a produktmi ľudstva než igelitové vrecko a hamburger. Nezabudnime preto odpad triediť, už doma môžeme mať zvlášť smetný kôš na organický odpad, kam budeme dávať i drobné papieriky, zvlášť budeme odkladať sklo, na ktoré sú vyčlenené kontajnery. Papier, kov a textil budeme odnášať do zberu a vyhadzovať už budeme len nepoužiteľný odpad z plastu a zmiešané materiály.