4.3. MONITORING KVANTITY PODZEMNÝCH VÔD
Monitorovací systém kvantity podzemných vôd v súčasnosti zahrňuje pozorovacie siete, meranie, zber a spracovanie údajov (t. j. výdatností prameňov a stavov hladiny podzemnej vody a teplôt ), uloženie nameraných údajov do databáz, ich spracovanie a distribúciu, poskytuje retrospektívne a perspektívne informácie o režime podzemných vôd. Vytvára predpoklady na zabezpečenie vstupných informácií o hydrologickom režime podzemných vôd pre širokú verejnosť (informácia o prírodnom prostredí), pre rozhodovacie procesy orgánov štátnej vodnej správy a ochrany životného prostredia, vodohospodárske organizácie a právne subjekty, ktoré pri výkone svojich činností tieto informácie a nadstavbové údaje potrebujú pri inicializácii a optimalizácii svojich hospodárskych procesov.
4.3.1 Monitorovacia sieť kvantity podzemných vôd

Štruktúra pozorovacej siete monitorovania kvantity podzemných vôd bola historicky vytváraná a aj v súčasnosti odráža požiadavku na možnosť celoplošného zhodnotenia režimu a zmien prirodzene vystupujúcich podzemných vôd vo forme prameňov, ako aj zmien hladinového režimu podzemných vôd v kvartérnych a predkvartérnych sedimentoch na území Slovenska.
Celkový počet objektov pozorovacej siete podzemných vôd - 1532 pozostáva z prameňov a vrtov. (PRÍLOHA 2)
Pozorovacie siete podzemných vôd (merania kvantitatívnych komponentov podzemných vôd) možno rozdeliť do dvoch skupín :
A.Pozorovacia sieť hladín podzemných vôd (vrty vybudované prevažne v kvartérnych sedimentoch (fluviálnych, eolických a fluviglaciálych sedimentoch), v menšej miere v predkvartérnych horninách)
B.Pozorovacia sieť prameňov

4.4. MONITORING KVALITY PODZEMNÝCH VÔD
Cieľom monitoringu kvality podzemných vôd, ktorý zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav, je okrem ich kvantitatívnych charakteristík aj :
•zhodnotiť súčasný stav kvality podzemných vôd na Slovensku
•popísať trendy vývoja ich kvality
•poskytnúť podklady vodohospodárskym orgánom pre rozhodovací proces
Kvalita podzemných vôd sa v roku 2002 sledovala v 26 vodohospodársky
významných oblastiach (aluviálne náplavy riek, mezozoické a neovulkanické komplexy).
Celkovo sa pozorovalo 336 objektov, ktorých tvorilo 215 vrtov základnej siete SHMÚ, 33 využívaných a 18 nevyužívaných vrtov (vrty z prieskumu), 47 využívaných a 23 nevyužívaných prameňov s frekvenciou sledovania 1-krát roène. Sledované objekty sú vyznačené v Prílohe 2. Tab. 4.4.1 Rozsah ukazovateľov kvality podzemných vôd sledovaných podľa STN 75 7111 

Skupina ukazovateľovStanovované ukazovatele
Základný súbor ukazovateľovDraslík, Sodík, Vápnik, Horčík, Mangán, Fe-celkové, Fe2+, Amónne ióny, Dusičnany, Dusitany, Chloridy, Sírany, Fosforečnany, Uhličitany, Hydrogénuhličitany, Kremičitany,
Kyanidy-celkové, CHSK-Mn, KNK-4,5
Stopové prvkyArzén, Hliník, Chróm, Kadmium, Meď, Nikel, Olovo, Ortuť,
Zinok
Všeobecné organické látkyNEL (UV+IČ), Fenoly prchajúce s vodnou parou (fenolový index), TOC
špeci-fické orga-nické látkyAromatické uhľovodíkyBenzén, Chlórbenzén, Dichlórbenzény,
Toluén, Xylén
Polyaromatické uhľovodíkyBenzo(a)pyrén, Fluorantén, Fenantrén
Halogénové uhľovodíkyTetrachlórmetán, 1,2-dichlóretán, 1,1-dichlóretén,
1,1,2-trichlóretén (TCE), 1,1,2,2-tetrachlóretén (PCE)
Chlórované fenolyDichlórfenoly, Pentachlórfenol, 2,4,5-trichlórfenol,
2,4,6-trichlórfenol (TCP)
Pesticídy a PCBDDT, Heptachlór, Metoxychlór, Lindan (HCH), atrazín, simazín,
D-103, D-106

Základný súbor ukazovateľov, stopové prvky a všeobecné organické látky sa stanovujú vo všetkých pozorovacích objektoch. Frekvencia stanovenia jednotlivých ukazovateľov na Žitnom ostrove je 2 až 4-krát ročne a na ostatnom území Slovenska 1-krát ročne.
Špecifické organické látky sa stanovujú vo vybraných objektoch vzhľadom na znečistenie v danej lokalite a frekvencia ich stanovenia je 1-krát ročne.

5. VODOHOSPODÁRSKA BILANCIA
Vo vodnom zákone je zavedený pojem vodná bilancia, ktorú tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia.
Vodohospodárska bilancia hodnotí vzťah medzi požiadavkami na vodu s využitľným množstvom vôd a ich kvalitou v uplynulom roku, pričom požiadavky reprezentujú uskutočnené odbery a vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd
Vodohospodárska bilancia je podkladom na výhľadové bilancovanie vôd na účely zostavovanoa vodohospodárskych plánov a tvoria ju tieto dokumenty :
vodohospodárska bilancia množstva a kvality povrchových vôd
vodohospodárska bilancia množstva a kvality podzemných vôd
správa o vodohospodárskej bilancii vôd
Výsledkom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality povrchových vôd je :

zhodnotenie množstva povrchových vôd bez zohľadnenia vykonaných úprav odtokových pomerov v povodí, napríklad vplyv nádrží, prevodov vody, ako aj s ich zohľadnením,
zhodnotenie množstiev odobraných povrchových vôd na určité druhy použitia a ich porovnanie s povolenými množstvami,
zhodnotenie vypúšťania odpadových vôd nahlásených podľa zákona a ich porovnanie s povolenými množstvami,
overenie, či sa dosiahli predpokladané ciele hospodárenia s vodou, napríklad nadlepšenie minimálnych prietokov nádržami alebo prevodmi a súlad s kvalitatívnymi cieľmi povrchových vôd,
zhodnotenie zmien kvality povrchových vôd a zhodnotenie miery čistenia odpadových vôd.
Cieľom vodohospodárskej bilancie množstva a kvality podzemných vôd je :
hodnotenie využiteľného množstva podzemných vôd,
hodnotenie uskutočnených odberov podzemných vôd nahlásených zákona,
porovnanie nahlásených množstiev odobraných podzemných vôd podľa zákona s povoleným množstvom,
kvalitatívne hodnotenie podzemných vôd v uplynulom roku a ich zmeny v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením.