Jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov sú plasty, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová PET fľaša od nápojov sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.
Naopak recyklácia kovov je v porovnaní s plastmi ekonomicky oveľa výhodnejšia. Čím je kov drahší, ako napríklad zlato a striebro, tým viac sa ho oplatí recyklovať. To platí aj o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie.
Odpadový papier sa rozomieľa na kašu, čistí, bielením sa zbavuje tlačiarenskej farby a špiny a rovnakým technologickým spôsobom ako pri dreve a handrovine sa z neho vyrába nový papier. V Japonsku predstavuje recyklovaný papier asi polovicu produkcie.

Kompostovanie
Je mimoriadne šetrný spôsob zneškodňovania odpadov z poľnohospodárstva a domácností, ktoré sú kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou odpadov. Kompostovaním v blízkosti zdroja sa dá ušetriť v niektorých prípadoch až polovica poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadov. Ďalším prínosom je ušetrenie financií za nákup hnojív alebo pestovateľských substrátov či už na zazeleňovacie práce v obci, pestovanie v záhrade alebo v domácnosti. Rovnako je kompostovanie považované za optimálne riešenie v nakladaní s kalmi z čističky odpadových vôd a hnojnými odpadmi z poľnohospodárskej výroby, ktoré sú potencionálne rizikové z mikrobiologického hľadiska. Správnymi kompostovacími postupmi je možné tieto riziká eliminovať. Je to najstaršia a najpoužívanejšia recyklačná technológia. Kompostovanie je riadený, prevažne aeróbny mikrobiálny proces, v priebehu ktorého sú organické odpady premieňané na organo-minerálne hnojivo-kompost. Vyzretý kompost je vysoko stabilné hnojivo, čo znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sú do pôdy uvoľňované len veľmi pomaly, takže nehrozí ich vylúhovanie do podzemných vôd. Táto premena organických látok prebieha rovnakým spôsobom ako v pôde, ale môžeme ju technologicky ovládať a získať čo najväčšie množstvo humusu v čo najkratšiom čase. Kompostovanie sa skladá z niekoľkých operácií: odpady sa najprv triedia, oddelia sa nekompostovateľné časti, k nevytriedeným odpadom sa pridá rašelina, uhoľný odpad, kaly z čistiarní, obsahujúce mikroorganizmy a živé priemyselné odpady. Takáto zmes sa kompostuje, upravená hromada odpadu sa prekryje asi 20 cm vrstvou zeme.

Metanizácia
Je najefektívnejšie zúžitkovanie rôznych kalov s vysokým obsahom vody, kde je spaľovanie nerentabilné. Konečným produktom je biomasa, využívaná ako hnojivo v rastlinnej výrobe a bioplynu s obsahom metánu, ktorý možno využiť ako palivo.

Pyrolýza
Je chemická deštrukcia organických látok teplom za neprítomnosti kyslíka. Pri pyrolýze vznikajú okrem plynných produktov aj kvapalné a tuhé produkty. Pyrolýzou sa likvidujú produkty najmä v závodoch na výrobu plastov, gumy aj pri likvidácii odpadov vznikajúcich po použití ich výrobkov.
ADTT – Accelerator Driven Transmutation Technology
Je to nová technológia zneškodňovania jadrového odpadu. V preklade ADTT znamená Urýchľovačom riadená transmutácia. Ide o zmenu rádioaktívneho materiálu na materiál s nižšou rádioaktivitou, alebo až materiál stabilný.

Novovzniknutý materál musí mať tieto vlastnosti:
1.Musí mať kratší polčas rozpadu alebo musí byť stabilný
2.Jeho toxicita musí byť čo najmenšia
3.Má byť relatívne ľahko a bezpečne skladovateľný klasickými postupmi
4.Nesmie byť zneužiteľný
Systém, ktorý sa pri prevádzke technológie používa, pracuje v podkritickom režime, teda je odstránený problém nekontrolovaťeľnej štiepnej reakcie. Systém si vyrobí potrebnú energiu, aby mohol pracovať a navyše produkuje energiu, ktorá sa po premene na elektrickú energiu môže využívať v distribučnej sieti.

Podstata
Základom novej technológie je pôsobiť na materský materál vonkajším vplyvom, a tým ho premeniť na iný materiál. Tento proces je možný len vtedy, ak sa materský materiál zmení vo svojej podstate, teda v samom jadre. Tým, že jadro atómu príjme novú časticu, dostáva sa do iného stavu, v ktorom bude vzbudené a bude sa snažiť z toho stavu dostať. Pri tejto zmene stavu sa materské jadro mení na nové jadro s novými vlastnosťami, a teda vzniká aj nový materiál. Častice, ktoré môžu takto na jadro pôsobiť, sú neutróny, fotóny, ale aj elektróny.

Odpady a zdravie
Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiadúce (nechcené) toxické zvyšky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická. Mnoho výskumov sa venovalo vplyvu odpadov na zdravie človeka. Každý z nich došiel k záveru, že odpady majú vážne dôsledky na zdravie. Výskumníci taktiež podotkli, že presné mechanizmy nebezpečenstva zostávajú neznáme. Najbežnejšie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Zvláštne nie sú ani vrodené poškodenia nervovej trubice, srdca a obehového systému.
Spaľovne odpadov sú spravidla najväčšími zdrojmi znečistenia dioxínmi (bodovo). Dioxíny už v minimálnych množstvách sú rakovinotvorné, poškodzujú imunitný systém, pohlavné orgány.

Niekoľko nápadov na znižovanie a recyklovanie odpadov
1.Nekupujme to, čo skutočne nepotrebujeme. Tým znižujeme množstvo odpadov, šetríme prírodné zdroje a aj svoje peniaze
2.Opätovne používajme. Uprednostňujme vratné obaly a vyhýbajme sa jednorazovým a nadmerným obalom.
3.Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov a bez toxických látok.