Pod pojmom odpady si predstavíme niečo nepotrebné, nepoužiteľné, čo treba iba vyhodiť.
Opak je pravdou. V nasledujúcich riadkoch sa vám budeme snažiť priblížiť problematiku odpadov a vyvrátiť tvrdenie, že odpady nie sú využiteľné.
S odpadmi sa človek stretáva odjakživa. V dobách lovcov-zberačov to boli kosti z ulovených zvierat či zvyšky jedla. Príroda sa s tým vedela vysporiadať. Postupne, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, narastalo aj množstvo odpadov. V 60. rokoch 20. storočia nastal boom odpadov. Prečo? Začali sa vo veľkom vyrábať a používať plasty. V súčasnosti sa hovorí o konzumnej spoločnosti – kupujeme aj to, čo nepotrebujeme, a to, čo nepotrebujeme, skôr či neskôr vyhodíme. Vzťah odpad-človek sa končí odhodením nepotrebnej veci do smetného koša. Odpady majú dnes viaceré škodlivé účinky na životné prostredie, zdravie ľudí i na našu ekonomiku.
Aký odpad poznáme a čo obsahuje?

Komunálny odpad
Stretávame sa s ním denno-denne. Patria sem bežné odpadky, napr. zvyšky potravín, kuchynský odpad, odpad po drobných stavebných opravách, odpad z kúrenia, no najväčší podiel tejto skupiny tvoria plastové obaly a najrôznejšie kovové, sklenené, drevené a papierové odpadky. Sú objemné, väčšinou sa skladujú na mestských skládkach alebo spaľujú. Sú vhodné na recykláciu.

Organické odpady
Pôvod majú v mäsokombinátoch, obchodných a reštauračných zariadeniach, kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín, liekov alebo krmív. Môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je spojené kvasenie a hnitie. V okolí organických odpadov sa môžu nachádzať hlodavce. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení. Zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo zakopávaním na vyhradenom mieste. Je veľmi nebezpečné zneškodňovať ich s komunálnym odpadom na skládkach, hlavne ak by sa k nim dostali deti alebo iné nepovolané osoby.

Toxické odpady
Sú veľmi nebezpečnou skupinou látok, pretože ohrozujú zdravie človeka, ničia rastliny a živočíchy. Medzi najtoxickejšie patria polychlórované dioxíny,furány a bifenyly, ktoré vznikajú pri spracovaní chemických látok a pesticídov obsahujúcich chlór, pri bielení papiera elementárnym chlórom či pri výrobe PVC. Do prostredia sa najviac dostávajú zo spaľovní odpadu. Toxické odpady sa ukladajú na vyhradené skládky, predtým je však potrebné zneškodniť ich toxické účinky alebo ich chemicky zmeniť tak, aby neznehodnotili povrchovú ani pozemnú vodu a aby nemohlo dôjsť ani k náhodnej otrave ľudí alebo zvierat.

Rádioaktívny odpad
Je nebezpečný podobne ako toxické látky. Na rozdiel od nich, rádioaktívne účinky pretrvávajú niekoľko sto až tisíc rokov. Pochádza najmä z jadrových elektrární. Existujú vo všetkých konzistenciách – plynné, kvapalné, tuhé. Ukladať možno len tuhé odpady. Plynné exhaláty s obsahom rádioaktívnych látok musia prechádzať filtrami, kde sa splodiny odchytia a koncentrujú. Filtre potom predstavujú súčasť tuhého rádioaktívneho odpadu. Kvapalné sa chemicky spracúvajú, zahusťujú a upravujú najčastejšie bitumenáciou alebo cementáciou. Bitumenácia - kvapalný RaO sa rovnomerne rozptýli v roztavenom bitumene, táto zmes sa zaleje do pozinkovaných oceľových sudov a nechá sa stuhnúť. Cementácia – kvapalný RaO sa viaže na cement a vznikajú pevné betónové bloky.
Rádioaktívne odpady sa uskladňujú v tzv. pohrebiskách rádioaktívnych látok, kde je nutné zabezpečiť tienenie gama žiarenia a merať rádioaktivitu v okolí.

Skládkovanie
Prevažná väčšina odpadov na Slovensku končí na skládkach, aj keď sa skládky všeobecne považujú za najhorší spôsob nakladania s odpadom, ktorý by mal byť tým posledným riešením. Nebezpečné nie sú len obávané divoké skládky, hrozbu v sebe skrývajú aj skládky riadené. Skládkovanie odpadov na riadených skládkach sa nemôže považovať za trvalé zneškodnenie.

Rozkladné procesy vo vnútri skládky prebiehajú nesmierne pomaly, pretože je tam nevhodná klíma pre rozkladné mikroorganizmy. Bariéry, ktoré sa používajú na izoláciu skládky, majú obmedzenú životnosť (maximálne niekoľko desiatok rokov). Kvôli spomalenému procesu rozkladu začne byť skládka nebezpečná hlavne po ukončení životnosti izolácií. Preto dlhodobo hrozí vyplavenie nebezpečných látok do podzemných vôd a pôdy. Skládka poškodzuje miestne druhy zvierat a rastlín, zaberá úrodnú pôdu, alebo časť prírody a zohyzďuje okolitú prírodu. Jednou z najhorších vecí v systéme skládkovania je miešanie veľkého množstva rozdielnych látok. Vzniká tak nebezpečný bioreaktor, v ktorom prebiehajú nové chemické reakcie a tvoria nové zlúčeniny, z ktorých dodnes veľké množstvo nepoznáme. Pri biologických procesoch vo vnútri skládky vzniká plyn metán, spôsobujúci klimatické zmeny a ktorý môže so vzduchom vzplanúť, vybuchnúť a spôsobiť požiare. Tie sú bežným javom na skládkach a docháza k nedokonalému horeniu. Pri ňom sa uvoľňujú škodlivé látky ako dioxíny, furány, ťažké kovy a ďalšie látky.
Na Slovensku sa viac preferuje skládkovanie, pretože je to ekonomickejší spôsob zneškodňovania odpadov- hoci na úkor životného prostredia.

Spaľovanie
Spálením sa zníži objem odpadu o cca 80-90 %. Spaľovaním tuhých nebezpečných odpadov možno získať paru pre rozličné technologické procesy a teplo na ohrev technologickej alebo úžitkovej vody. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia. Ďalšou prednosťou oproti skládkovaniu sú menšie nároky na plochy skládok, možnosť zneškodnenia vysokotoxických i biologicky nerozložiteľných odpadov. Na druhej strane však spaľovňa skoncentruje množstvo škodlivých látok, hmota sa neničí, mení sa iba chemické zloženie a toxicita spaľovaných zlúčenín. Do ovzdušia unikajú mnohé škodlivé látky: napr. ťažké kovy, ftaláty, dioxíny, furány a ďalšie. Dioxíny a furány v prírode odolávajú rozkladu, akumulujú sa v tukovom tkanive.

Zloženie a výhrevnosť domového odpadu
Zloženie odpadu Váhový podiel [%] Popol [%]Výhrevnosť horľaviny [MJ.kg-1]
Papier a papierové obaly 5 - 32 15 19
Zelenina a iné kuchynské odpady 6 - 18 18 20,5
Textil, koža, guma 3 - 8 18 20
Drevo, slama, odpad zo záhrad 2 - 5 6,5 20,8
Kamene, sklo, porcelán 6 - 24 100 *
Kovy 3 - 5 100 *

Spaľovne na likvidáciu nebezpečných odpadov obsahujú spravidla rotačnú spaľovaciu pec, doplnenú dohrievaciou komorou. Rozsah pracovných teplôt je 900 – 1300 °C. Spaliny prechádzajú systémom čistenia, ktorý pozostáva z troch stupňov – dvoch suchých a jedného mokrého. Škvára sa odváža na skládku a prachový popolček, ktorý je toxickejší než škvára sa zneškodňuje na základe hodnotenia chemickej analýzy.
Na výstavbu spaľovne sú potrebné obrovské počiatočné finanačné náklady. Aby sa investície vrátili, je spaľovňa závislá na prísune veľkého množstva odpadov. V miestach, kde sú veľkokapacitné spaľovne, sa preto nerozvíjajú iné programy triedenia odpadov pre recykláciu, kompostovanie, opätovné využívanie.

Recyklácia
Týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recykláciou sa šetrí prostredie a prírodné zdroje. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadov. Odborné štúdie dokázali, že recykláciou sa ušetrí viac energie, ako môžeme získať spaľovaním. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 – 600 kWh elektrickej energie. Aby sme mohli recyklovať, musíme najprv vytriediť jednotlivé zložky pri zdroji – doma, v práci, škole. Zmiešaním odpadov ich znečistíme a znemožníme ich ďalšie využitie. Recyklácia začína naším triedením na jednotlivé zložky – papier, sklo, kovy, textil, plasty a časť nebezpečných odpadov.Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní ... kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.
Ekonomický prínos recyklácie a triedeného zberu je:
>Úspora primárnych surovín a energie, finančných nákladov na ne
>Úspora miest na skládkach odpadov
>Zníženie zaťaženia životného prostredia a zdravia ľudí pri ťažbe primárnych surovín a pri zneškodňovaní odpadov
>Recyklácia uvoľní tisíce hektárov na zmysluplnejšie využitie