Disperzné fázy majú rôznorodé fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie a veľkosť reakčného povrchu. Absorbujú a rozptyľujú slnečné žiarenie, čím priamo i nepriamo regulujú teplotu. Disponujú elektrickým nábojom a preto zohrávajú funkciu kondenzačných jadier, na ktorých vznikajú kryštáliky ľadu a kvapalné fázy, čím podmieňujú vznik oblačných systémov. Katalyticky usmerňujú priebeh medzifázových reakcií, alebo samy reagujú s plynmi a kvapalinami, čím ovplyvňujú proces samoočisťovania atmosféry a chemické zloženie zrážkovej vody.

Do zemskej atmosféry disperzné fázy vstupujú, vznikajú v nej a vypadávajú z nej kontinuálne. Ich pôvod je rozmanitý. Minerálne častice sa generujú eolickou eróziou pedosféry a hydrosféry, explozívnou sopečnou aktivitou, vstupom z kozmického priestoru a antropickými aktivitami.

Neminerálne častice kvapalného i tuhého skupenstva sa tvoria priamo v ovzduší z plynných prekurzorov, alebo majú biogénny a technogénny pôvod. Do výšky 1‑2 km existuje v atmosfére distribúcia viac-menej homogénne rozložených čiastočiek, ktoré môžeme považovať za geochemické pozadie aerosólov.

Vo vzťahu k miestu vzniku sa disperzné fázy dajú rozdeliť na terestrické – kontinentálne a marinné a extraterestrické – kozmický prach.

Zmiešaný, terestricko-extraterestrický pôvod majú disperzné fázy emitované do atmosféry pri sporadických zrážkach asteroidov so Zemou.

Sadze sú najsilnejšie sorbenty solárneho žiarenia v ovzduší. Predstavujú zmes grafitu a organického uhlíka. Spaľovaním fosílnych palív a vegetácie sa tvoria uhlíkové častice obvykle nazývané sadza. Veľké množstvo jej vzniká pri požiaroch tropických pralesov. Pri požiari indonézskeho pralesa v auguste až decembri 1997 sa uvoľnilo do atmosféry viac sadzí ako pri požiari ropných vrtov v Kuvajte počas vojny s Irakom roku 1991. Sadze produkované oxidáciou biomasy sa obvykle vyznačujú obsahom draslíka, kým sadze produkované spaľovaním ropy a ropných derivátov sa vyznačujú obsahom vanádu. Značné množstvo sadzí tohto pôvodu pochádza z leteckých motorov. 



Kyslé dažde
 

Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Ich vznik spôsobuje intenzívne spaľovanie fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka - oxid siričitý, najmä hnedého uhlia (lignit) a taktiež aj automobilové výfukové plyny obsahujúce oxidy dusíka. Takto sa do atmosféry dostáva veľké množstvo oxidov síry a dusíka na úkor hydrogén uhličitanov. Hoci existujú aj prírodné zdroje emisií týchto oxidov (vulkanická činnosť, rozklad organizmov), viac ako 90% emisií síry a 95% emisií dusíka vznikajúcich v Severnej Amerike a Európe má pôvod v ľudskej činnosti.

Významným faktorom je aj kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC (z 1000g PVC sa vytvorí až 700g HCl).