Úvod
Človek si svojou činnosťou pretvára krajinu okolo seba tak, aby slúžila na jeho účely. Pri svojej činnosti však krajinu neúmyselne (a niekedy aj úmyselne) narúša a poškodzuje. Vo svojej práci sa budem snažiť poukázať na to, že rôzne javy súčasnosti – kyslé dažde, skleníkový efekt a ozónová diera sú dôsledkom práve takejto činnosti, a zároveň poukázať aj na ich následky, pre prírodu, ale aj človeka samotného, nepriaznivé.
Najviac je znečisťovaná atmosféra, hydrosféra a pedosféra. Vodu, pôdu a vzduch znečisťujú tieto prvky: ortuť (Hg), olovo (Pb) a kadmium (Cd). Továrne, elektrárne a motorové vozidlá sú pre človeka v mnohom užitočné, ale zároveň spôsobujú vážne problémy - znečisťované ovzdušie neuznáva hranice a dá sa len ťažko regulovať. Ľudská činnosť narúša prirodzenú rovnováhu plynov v atmosfére. V ovzduší sa hromadí množstvo oxidu uhličitého, oxidov dusíka, metánu, vodnej pary a halogénové uhľovodíky, ktoré pohlcujú teplo a premieňajú naň časť svetelného žiarenia.
Tieto plyny sú v atmosfére aj prirodzene, človek zvyšuje ich množstvo spaľovaním, odlesňovaním, poľnohospodárstvom a chemickými látkami, ktoré vypúšťa (napr. freóny). V atmosfére sa zachytáva viac tepla a vzniká možnosť skleníkového efektu. Skleníkové plyny stúpajú do vrchných vrstiev atmosféry a zachytávajú teplo, ktoré sa odráža od povrchu Zeme. Tým sa zvyšuje teplota a prehrieva zemský povrch. Jediný spôsob, ako zastaviť tieto zmeny, je obmedzenie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt a zníženie využívania energie z fosílnych palív, čím by sa znížilo množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Zemský povrch vo výške 16 - 48 kilometrov v atmosfére chráni plynový obal ozónová vrstva - ozonsféra, ako „slnečník“ pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Bez tejto ochrany by život na Zemi nebol možný.
Hlavným faktorom vplývajúcim na kyslé dažde, skleníkový efekt a ozónovú dieru, v dnešnej dobe veľmi rozšírené a nebezpečné javy, je teda znečistenie ovzdušia – atmosféry. Atmosféra Zeme je produktom procesov vývoja zemskej kôry a jej osídlenia biotou.
Hlavnými zložkami súčasnej atmosféry sú plyny:
· dusík 75,2 %
· kyslík 23,2 %
· argón 1,3 %
· vodná para 0,24 %
· oxid uhličitý 0,046 %
Jej prímesnými zložkami sú vodík, neón, hélium a ozón. Súčasťou zemskej atmosféry vždy boli, sú a budú aj drobné častice kvapalných a tuhých látok. Odhaduje sa, že hmotnosť tuhých látok, rozptýlených v celom objeme atmosféry Zeme je cca 20 mil. ton. Atmosféra Zeme je teda koloidálny systém – aerosól, ktorého disperzným prostredím je zmes plynov a disperznými fázami sú častice kvapalín, minerálov, organodetritu a živé organizmy. Rozmery častíc disperzných fáz, rozptýlených v atmosfére, kolíšu od nanometrov do desiatok až stoviek mikrometrov, avšak prevažne spadajú do zrnitostnej triedy pod 2 mikrometre. Podiel disperzných fáz na fyzikálnych a chemických procesoch je nepochybne významný najmä v prízemnej, 8 – 20 km hrubej vrstve atmosféry – troposfére.
Andrea
Nedeľa, 5. januára 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
