referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Štvrtok, 5. decembra 2019
Roztoče okolo nás
Dátum pridania: 19.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kysucan
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 518
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 10s
Pomalé čítanie: 10m 45s
 
Roztoče (Acarina) sú najväčším radom triedy pavúkovcov s počtom známych druhov medzi 40 až 50 tisíc. Roztoče sú rozšírené po celom svete vo všetkých biotopoch , pričom môžu žiť voľne, ale mnohé parazitujú na bezstavovcoch či stavovcoch. Majú nárok byť označované všadeprítomnými, lebo s výnimkou otvoreného oceánu sú prítomné v každom type vodného, suchozemského, stromového a parazitického habitátu. Veľa druhov roztočov sa vyskytuje aj v ľudských obydliach. Popri vyložene synantropných roztočoch je množstvo skupín, u ktorých sa neustále nachádzajú druhy, ktoré sa postupne prispôsobujú životu v rôznorodých zariadeniach vytváraných človekom na celom svete (hemisynantropné druhy) DANIEL & ROSICKÝ (1973).

Roztoče sú po väčšine drobné pavúkovce o veľkosti tela spravidla od 100 µm do 4 mm. Výnimočne sa vyskytujú väčšie druhy. Od ostatných článkonožcov z triedy pavúkovce sa odlišujú druhotne nečlánkovaným telom, maximálne sa vyskytujú u niektorých druhoch kutikulárne záhyby. Hlava zrastá s hruďou v tzv. hlavohruď (prosoma), ktorá splýva s bruškom (opisthosoma) a hranica, ktorá ich oddeľuje je nezreteľná. Telo preto tvorí kompaktný nečlánkovaný útvar. Čiastočne je oddelená gnathosoma (hlava), ktorá nesie prvé dva páry končatín – chelicery a pedipalpy. Tieto sú orgánmi na získavanie potravy a všeobecne sú prispôsobené na prepichovanie, cicanie, alebo hryzenie. Ostatná časť tela (idiosoma) nesie 4 páry nôh. Spôsoby oplodnenia sú veľmi rozmanité (nohami, spermatophormi, penisom).
Z vajíčka sa liahnu najmä larvy, ktoré majú 3 páry nôh a až po prvom zvliekaní majú plný počet 4 páry, iba larvy u niektorých skupín (Opilioacarida) roztočov majú vo vývine pozostatky 4 páru nôh. Potom nasleduje vývin cez jedno, alebo viacero nymfálnych štádií až po dospelého jedinca. Doba vývinu roztočov od vyliahnutia po vývin dospelého jedinca je rôzna a môže trvať od niekoľko dní až po niekoľko rokov. Roztoče dýchajú vzdušnicami, alebo celým povrchom tela. Dýchacie otvory vzdušníc tzv. stigmy sú dôležitým určovacím znakom podradov roztočov. Podľa toho sa rad roztoče rozdeľuje na niekoľko podradov.

Medicínsky význam majú roztoče z podradu Metastigmata (Ixodida) , ktoré majú stigmy za 4 párom nôh. Všeobecne ich označujeme ako kliešte. Je to parazitická skupina, ktorá má chelicery a pedipalpy uspôsobené k prepichnutiu kože hostiteľa a satiu krvi. Až na niektoré výnimky potrebujú všetky štádia k svojmu vývinu krv. Najbežnejším druhom na Slovensku je Ixodes ricinus (Kliešť obyčajný), ktorý je typickým trojhostiteľským druhom. Larvy cicajú krv na malých hlodavcoch, jaštericiach a pod., nymfy na väčších hlodavcoch a zvieratách (jazvec, zajac, líška, králik, veverica...) ale často i na človeku. Dospelé jedince cicajú krv na veľkých zvieratách a príležitostne aj na ľuďoch. Tento druh prenáša európsku kliešťovú encefalitídu, spirochéty vyvolávajúce chorobu Lymská borelióza a z prvokov babésie. Ďalej sa u nás vyskytujú Metastigmata rodu Dermacentor, Haemaphysalis a Argas.

Druhovo bohatým podradom sú Mesostigmata, ktoré majú stigmy umiestnené vedľa panvičiek tretieho páru nôh. Sú parazitické aj voľne žijúce a obývajú rozmanité niky. Medzi významné druhy u nás patrí Dermanyssus gallinae, ktorý je parazitom najmä domácej hydiny a holubov, ale tiež voľne žijúcich vtákov, ktorých krvou sa živí. Pri nedostatku hostiteľov napadá aj rôzne druhy cicavcov vrátane človeka. Druh Ornithonyssus bacoti je rozšírený po celom svete a parazituje na potkanoch a krysách. Na včelách parazituje druh Varroa jacobsoni, ktorý včelám vyciciava hemolymfu RYŠAVÝ a kol. (1988). Patria sem aj dravé roztoče, ktorých korisťou sú hlístovce, chvostoskoky a iné roztoče s mäkkým povrchom tela, ako aj vajíčka a larvy hmyzu KARG (1993).
Pre roztoče z podradu Cryptostigmata (Oribatida) je charakteristické, že im chýbajú zreteľné stigmy a vyznačujú sa silnou kutikulou a ozubenými chelicerami. Hlavným životným prostredím týchto roztočov je pôda, kde sa zúčastňujú na pôdotvornom procese ako rozkladače organickej hmoty. Sú aj častými hostiteľmi pre larvy pásomníc (cysticerkoidy), čím sa zúčastňujú na vývinovom cykle týchto parazitov KRANTZ (1978).

Roztoče z podradu Astigmata sú bez stigiem a majú slabo vyvinutú kutikulu čo im umožňuje dýchanie cez pokožku. Sú najmä voľne žijúce, ale patria sem aj niektoré významné parazitické druhy. Kožné ochorenie – svrab spôsobuje druh Sarcoptes scabiei, ktorého samičky robia v spodných vrstvách pokožky chodbičky, pričom kladú vajíčka a živia sa tkanivovým mokom.
Prostigmata majú vyústenie dýchacej sústavy (1 pár stigiem) na gnathosome (hlave), alebo v jej blízkosti. Veľa ich žije na rastlinách, veľká časť vo vode a niektoré parazitujú v koži stavovcov, alebo žijú na včelách. Vo vlasových váčkoch žije druh Demodex folliculorum, kde sa živí obsahom epiteliálnych buniek. Druh Demodex brevis žije v kožných tukových žľazách. Oba druhy spôsobujú kožné zápalové ochorenie RYŠAVÝ a kol. (1988). Obr. 6
Spôsob života a potrava roztočov je veľmi rozmanitá. Žijú vo vode, v pôde, na rastlinách, cudzopasia na živočíchoch aj na človeku. Podľa spôsobu života sa roztoče rozdeľujú na voľne žijúce a parazitické formy.

Voľne žijúce roztoče zahrňujú obrovský komplex reprezentovaný všetkými podradmi roztočov s výnimkou Ixodida. Tento komplex zahrňuje dravé roztoče, roztoče žijúce na rastlinách, alebo roztoče živiace sa hubami či odumretými zvyškami rastlín a živočíchov. Dravé roztoče sú bežné v horných vrstvách pôdy, machu, humuse a v odpadových produktoch zvierat, kde sa živia hlístovcami, malými článkonožcami, alebo ich vajíčkami a príležitostne aj inými roztočmi. Dravé pôdne roztoče sú všeobecne dlhonohé, rýchlo sa pohybujúce formy so silno ozubenými klepietkovitými chelicerami. Medzi voľne žijúce roztoče patria aj saprofágne druhy, ktoré sa vyskytujú najmä v pôde a v hrabanke, kde sa živia mŕtvymi rastlinnými a živočíšnymi tkanivami, pričom plnia funkciu dekompozitorov (rozkladačov) a zúčastňujú sa na pôdotvornom procese. Väčšina saprofágnych druhov pochádza z podradu Oribatida. Medzi ďalšie voľne žijúce roztoče patria aj druhy živiace sa baktériami, riasami či hubami KRANTZ (1978). Synantropné roztoče sa vyskytujú v bytovom prachu, pričom vdychovaný prach obsahuje časti tiel roztočov a spôsobuje astmatické záchvaty a rôzne alergické reakcie. Patria sem najmä roztoče rodu Dermatophagoides. Medzi synantropné roztoče patria aj druhy z čeľade Acaridae, ktoré sa vyskytujú v zásobách. Patrí tu napr. druh Tyrolichus casei, ktorý žije v syroch, pričom na 1 cm kôry tvrdých syrov pripadá 1000 až 3000 jedincov ROSICKÝ a kol. (1979).

Druhú významnú skupinu roztočov predstavujú parazitické roztoče. Tieto sa okrem podradu Oribatida vyskytujú vo všetkých podradoch roztočov. Od mnohonôžok a hmyzu až po cicavce nie je živočíšna skupina na ktorej by roztoče neparazitovali. Môžu parazitovať na povrchu tela hostiteľa – ektoparazitické formy, alebo žijú v koži, resp. vnútri tela hostiteľa – endoparazitické formy KRANTZ (1978). Častá je prítomnosť krvcicajúcich druhov v hniezdach vtákov. Typickým ektoparazitom vtákov aj na Slovensku je druh Dermanyssus hirundinis , ktorý sa nachádza v otvorených a polozakrytých hniezdach. Androlaelaps casalis je fakultatívny ektoparazit, ktorý sa vyskytuje v lúčnych pôdach, v humuse medzi koreňmi, v hniezdach vtákov, na hlodavcoch, v sene a slame. Tento druh je rozšírený po celom území Slovenska a je veľmi početný vo väčšine hniezd z búdok a dutín KRUMPÁL a kol. (1998). Oba druhy patria do podradu Mesostigmata. Špecifická je skupina somatických parazitických roztočov, ktoré žijú vo všetkých vývojových štádiách na jednom hostiteľovi. Parazitické roztoče môžu byť vektorom množstva patogénov, ale aj vnútorných parazitov ako sú pásomnice či filárie. Zo zdravotníckeho hľadiska sú zaujímavé predovšetkým roztoče parazitujúce na človeku a domácich zvieratách ROSICKÝ a kol. (1979).
 
Zdroje: KRANTZ, G. W., 1978: A Manual of Acarology, second Edition. Oregon State University Book Stores Inc., Corvallis, 509 s., KARG, W., 1993: Acari (Acarina), Milben. Parasitiformes (Anactinochaeta) Cohors Gamasina, Leach, Raubmilben. (Die Tierwelt Deutschlands 59). Gustav Fischer Verlag, Jena-Stuttgart- New York, 523 s., ROSICKÝ, B., ČERNÝ, V., DANIEL, M., DUSBÁBEK, F., PALIČKA, P., SAMŠIŇÁK, K., 1979: Roztoči a klíšťata škodíci zdraví člověka. Vydala Academia, nakladatelství Československé akademie véd, Praha 1979, 208 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.