Hg koncentrát je natoľko čistým produktom, že je bez ďalšej úpravy priamo použiteľný pre technické účely. Veľmi čistá ortuť sa získava jej destiláciou vo vákuu alebo elektrolýzou HgClO4 s katódou z veľmi čistej medi. Štupa sa spracováva podľa toho, či je znečistená chemickými zlúčeninami alebo iba mechanicky primiešanými nečistotami. Štupa, ktorá je znečistená mechanickými primiešaninami sa spracuváva na lise. Touto cestou sa vytesní podstatná časť ortuti zo štupy. Zostávajuca ortuť je väčšinou chemicky viazaná vo forme HgSO4, HgS, ktorá sa spracuje na lise pomocou páleného vápna. Prebieha pritom reakcia: 4HgS + 4CaO = 4Hg + 3CaS + CaSO4. Prítomnosť CaO odstraňuje zo štupy vodu, zmydeľňuje tuky a mastné nečistoty. Zbytok nevytesnenej štupy sa vracia s prídavkom CaO naopätovné praženie.
3. POUŽITIE ORTUTI A JEJ ZLÚČENÍN
Ortuť sa používa na amalgamáciu pri výrobe drahých kovov, v elektrárenských generátoroch namiesto pary, na rozbušky v pyrotechnike. V medicíne sa používa ako sublimát HgCl2 ako dezinfekčná látka, kadmium-cínový amalgám na výrobu zubných plômb. HgCN sa používa v galvanických kúpeľoch na pokovovanie. Ďalej ortuť sa používa na výrobu poľnohospodárskych jedov, katalyzátorov, výroba Cl2 a NaOH. Významnými ložiskami ortuti sú Almaden v Španielsku, Juhoslávia,Taliansko, USA a Rusko. Na Slovensku sa ortuť vyrábala v Rudňanoch z tetraedritu.
4. VPLYV ORTUTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Antropogénna záťaž biosféry má v súčasnosti globálny charakter. Vplyvom rôznych ľudských činností sa mení normálne zloženie troposféry. Ovzdušie Slovenska, rovnako ako ovzdušie celej severnej pologule, jeznečistené najmä oxidom siričitým a oxidmi dusíka. K týmto základným polutantom sa v určitých oblastiach pridružujú ďalšie, z bodových exhalačných zdrojov a vytvárajú sa špecifické imisné typy. K takto znečisteným oblastiam patri aj stredný Spiš. Vplyv rizikového prostredia s rozličnými stupňami devastácie a ohrozenosti sa prejavil v tejto oblasti aj na lesných ekosystémoch. Evidentné je oslabenie ich populácie, zníženie biologickej rôznorodosti vrátane vymiznutia niektorých druhov. Prachom znečisťované ovzdušie mení intenzitu i kvalitu slnečného žiarenia, narastá množstvo ťažkých kovov v pôde, vode, ovzduší i v živých organizmoch. Túto skutočnosť treba hodnotiť na Spiši ako jedno z najväčších ekologických rizík. Pre vysvetlenie problému chradnutia a hynutia lesov je dôležite poznať významné faktory, ktoré narúšajú ich stabilitu a funkčnosť, prípadne ohrozujú ich existenciu. Z priemyselnej výroby sa vo forme soli Hg dostáva v značných koncentráciach do vodných tokov. Riziko zamorenia životného prostredia stúpa ak sa ortuť účinkom mikroorganizmov vo vode, mení na vysokotoxické alkylové zlúčeniny ortuti. Obsah Hg vo vodných živočíchoch tak môže dosiahnuť koncentráciu 4-5mg/kg.
Organické zlúčeniny (diethylortut, dimethylortut) patria medzi zvlášťnebezpečné jedy a sú niekoľkonásobne toxickejšie ako anorganické zlúčeniny (Hg2Cl2, HgCl2, HgS, Hg2(NO3)2). Nesmierny význam nadobúda prestup dimethylortuti do zeleniny peStovanej na pôde hnojenej čistiarenskými kalmi. Čistarenské kaly obsahujú vysokú koncentráciu ortuti 0,2-6,0 mg/kg sušiny. V extrémnych prípadoch literatúra uvádza koncentráciu ortuti 1.240 mg/kg. Z toho 6% pripadá na zlúčeniny na báze methylortuti. Dochádza tak ku kontaminácii pôdnych a vodných ekosystémov, čo má za následok akútne až chronické intoxikácie drobných hospodárskych zvierat, vtáctva, rýb a v konečnom dôsledku negatívny vplyv na človeka.
