Vzorky vajíčok a mláďat vtákov odchytených v Nórsku (Ficedula hypoleuca) pochádzajú z priemyselnej oblasti Odda a z kontrolný choblastí Amotsdalen a Digranes. Na Slovensku z oblasti Rudňany a Kováčová Ficedula albicollis (muchárik bielokrký), Sitta europea (brhlik obyčajný) a Parus ater (sýkorka uhliarka). Koncentracie ortuti vo vajíčkach a v pečeni vybraných druhov vtákov z oblasti Rudňany niekoľkonásobne prevyšujú obsahy ortuti z priemyselnej oblasti Odda v Nórsku, ako aj z ostatných kontrolných lokalít v Nórsku a na Slovensku.
4.2 Kontaminácia hmyzu
Akumulácia ortuti v hmyzom organizme sa sledovala na 7 lokalitách vpriemyselnej oblasti Rudňany u druhov z radov Coleoptera(chrobákovité), Aranea (pavúkovité), Lepidoptera (motýle), čeľade Tettigonidae (kobylky) a rodu Ophilione (lumkovité). V nórskej priemyselnej oblasti Odda a kontrolných oblastiach (Amotsdalsen a Digranes) u druhov z radu Diptera (dvojkrídlovce), Lepidoptera (motýle) a čeľade Formicidae (mravcovité). Výber druhov hmyzu urobili špecialisti z Katedry botaniky na Univerzite v Trondheime. Obsah ortuti vo všetkých druhoch hmyzu bol významne zvýšený v blízkosti Železnorudných baní v Rudňanoch v porovnaní so všetkými nórskymi lokalitami. Ortuť sa dostáva do potravných reťazcov hmyz - vták.
4.3 Riziká ortuti vo vzťahu k človeku
V roku 1952 vypustila japonská továreň do mora ortuť. Viac ako 100 ľudí zomrelo a viac ako 2000 bolo paralyzovaných konzumáciou kontaminovaného rybieho mäsa a lastúrnikov otrávených ortuťou. Ortuť sa do organizmu dostáva tráviacim aparátom, dýchacím aparátom a čiastočne kožou. Kovová ortuť je pri požití prakticky netoxická. Ortuťové pary sú však silne toxické. Pri vdýchnutí pár z 2,5g Hg (kovovej) nastáva smrť. Niektorí jedinci sú však pecitlivelí na ortuť a aj nižšia dávka môže byť toxická (platí podobne aj pre Hg soli). Ortuť sa z organizmu vylučuje črevom, obličkami, slinnými a potnými žľazami, materským mliekom. Najviac Hg odchádza z tela výkalmi a močom. Významným ukazovateľom koncentrácie Hg sú niektoré cereálie (pšenica, žito), orgány a mäso jatočných zvierat, vajcia, ryby, zelenina a mäsové výrobky.
5. ZNÍŽENIE EMISIÍ ŤAŽKÝCH KOVOV
Zníženie emisíí mnohých ťažkých kovov v západnej Európe sa za posledné desaťročie dosiahlo hlavne zavedením prísnejších národných a regionálnych regulačných rámcov, využitým zdokonalených systémov obmedzovania znečisťovania v priemysle a vývojom čistejších technológií. Štokholmský dohovor v Európe viedol napríklad k postupnému znižovaniu výroby viacerých perzistentných organických znečisťujúcich látok, ktoré ohrozujú životné prostredie a zdravie človeka. Napriek tomu pretrváva rad problémových otázok, kde sa prekračujú cieľové úrovne, napríklad dioxínov a ortuti v rybách. Emisie toxických kovov ortuti, kadmia, olova sa v Európe v deväťdesiatych rokoch znižovali, pričom emisie v roku 1999 predstavovali 40% emisií v roku 1990.
6. ODPADY
Vo všetkých krajinách Európy patrí odpad medzi najvážnejšie problémy a množstvo odpadu vo všeobecnosti rastie. Produkcia odpadu je zrkadlovým obrazom strát materiálov a energie a celej spoločnosti spôsobuje hospodárske a stúpajúce ekologické náklady na jeho zber, úpravu a zneškodňovanie. Odpad sa v Európe väčšinou vyváža na skládky, pričom stúpa objem spaľovania. Dopady skládkovania a spaľovania sú významné v súvislosti s potenciálnou tvorbou emisií skleníkových plynov (metán) a cezhraničnou migráciou organických mikroznečisťujúcich látok (dioxíny afurány) a prchavých ťažkých kovov.