referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Estera
Pondelok, 12. apríla 2021
Výroba Hg a vznikajúce exhaláty a odpady, ich negatívne vplyvy na životné prostredie, možné riešenia
Dátum pridania: 20.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bocoride
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 231
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 

1. VLASTNOSTI Hg A JEJ ZLÚČENÍN

Ortuť je jediný kov vyskytujúci sa v prírode v tekutom stave. Bod tavenia je –39,5 °C, teplota varu je 357 °C, teplota sublimácie je 580 °C. Ortuť má vysoké povrchové napätie, vysoký tlak pár a jej pary sú prudko jedovaté. S veľkým počtom kovov tvorí ortuť zliatiny tzv. amalgámy, čo súvisí s jej vlastnosťou rozpúšťať niektoré kovy. Ortuť sa javí z chemického hľadiska ako veľmi stály kov. Na vzduchu za normálnych podmienok neoxiduje, jej oxidácia nastáva až pri ohreve na vyššie teploty. Je nerozpustná v kyseline soľnej a v zriedenej kyseline sírovej. Hlavným priemyslovým minerálom je rumelka – cinnabaryt HgS. Malé množstvo ortuti sa získava zo schwazitu – tetraedritu a ďalej z rúd, obsahujúcich rýdzu ortuť. Ortuťové minerály sa vyskytujú v žilách a tiež vo vtrúsených rudách. Surová ruda obsahuje okolo 0,15 až 0,5 %ortuti, veľmi ľahko sa dá flotovať, ale v praxi sa používa prchavé praženie, ktoré sa realizuje s 99 % účinnosťou.

2. PYROMETALURGICKÝ SPOSOB ZÍSKAVANIA Hg

Jeho podstata spočíva v destilačnom pražení ortuťovej suroviny, kondenzácií a zachytávaní ortuti z plynov, odchádzajúcich z pražiaceho agregátu. Poznáme praženie prchavé a praženie oxidačné.

2.1 Praženie

Cieľom praženia je rozklad cinnabarytu (HgS) nad bodom varu ortuti, ktorá spolu so spalinami odprchá. HgS (s,g) + O2 = Hg (g) + SO2 (g) Pri teplotách nad 357 °C dosahuje tlak pár uvoľnovanej Hg hodnotu okolitého tlaku, čo urýchľuje pražiaci proces. Rýchlosť praženia rudy závisí najmä od teploty, zrnitosti rudy, jej štruktúry a od druhu amnožstva jednotlivých prímesí. Síra je pri pražení nepríjemná iba vo forme elementárnej, ktorá spôsobuje pri spaľovaní lokálne prehriatie vsádzky.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Kuffa T.: Hutníctvo ťažkých neželezných kovov, Molnár F. – Havlík T. : Rudy neželezných kovov a ich úprava, , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.