Močiare, Slatiny a Mangrovy
Mokrade sa vyskytujú na celej planéte – od polárnych oblastí po trópy, pozdĺž pobreží i uprostred kontinentov. Môžu zaberať rozsiahle oblasti alebo vytvárať ostrovy. Všetky mokrade, majú aj spoločné znaky. Ich biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti obsahujú vodné aj suchozemské prvky. Slovo močiar, mokraď, opisuje územie, ktoré je trvalo, alebo často zaplavené. Slatina je oblasť so zamokrenou pôdou, kde je málo stojatej vody a kde sa hromadí rašelina. Mangrovy sú najmä v tropickom pásme a sú ovplyvňované prílivom a odlivom.
VEGETÁCIA : Rastliny, ktoré rastú na trvalo alebo sezónne zaplavených miestach majú svoj vlastný spôsob, ako si zabezpečovať stály prívod kyslíka ku koreňom. Mangrovníky majú tzv. dýchacie korene, viditeľné počas odlivu, ktoré pohlcujú kyslík zo vzduchu a odvádzajú ho do ponorených častí no lekná dýchajú pomocou tenkostenných buniek. Na okrajoch močiarov sú rastliny, ktoré sa adaptovali na suchšie podmienky a uprostred močiarov prevládajú pravé vodné rastliny.
Výskyt rastlín: V afrických jazerách je to papyrus, ktorý sa odtrhne a tvorí plávajúce skupiny vegetácie. V miernom pásme je to pálka širokolistá alebo marica pílkatá. Stromy ako cyprus močiarny sa nachádza na Floride kde rastú s koreňmi vždy vo vode a rastliny ako ostrica sa nachádzajú v stojatých vodách po celom svete.
ŽIVOČÍCHY: Živočíchy mokradí žijú na súši, vo vode, alebo na oboch miestach. Počas vysokého stavu vody sa môžu vyskytovať veľké húfy rýb, no keď voda opadne, ich miesto môžu zaujať cicavce. Cicavce mokradí sú malé no značnú výnimku tvorí africký hroch. Larvy(vážky)sa vyvíjajú vo vode a potom z nej vylietajú. Mokrade sú známe predovšetkým svojím vtáctvom. Krátkonohé brodivé vtáky (šabliarka modronohá) prehľadávajú bahno na plitčine, dlhonohé brodivé vtáky(volavka) lovia o kúsok hlbšie a ďalšie vtáky chytajú ryby na hladine, vo vzduchu, alebo sa za nimi potápajú.
Výskyt živočíchov: V Južnej Amerike sa vyskytujú najväčšie cicavce hlodavce kapybara močiarna a nutria vodná. V mangrovových močiaroch žije ibis červený, anhinga jarabá. V močarinách mierneho pásma žije kaňa močiarna v Everglades hákozobec družný a v Afrike krokodil nílsky.
ZÁSAH ĽUDÍ: Oblasti mokradí boli v posledných rokoch ohrozené činnosťou ľudí. V minulosti boli tkzv. pre nás neprístupné. Dnes je však veľký biznis veľkochov garnátov, ktorý zapríčinil odstránenie veľkého množstva močiarov , alebo poľnohospodárstvo, ktoré odvodňuje močiare, aby získalo novú ornú pôdu.
EKOLOGICKÉ PROBLÉMY: Veľké zmeny odvodňovacieho systému: môže narušiť prírodné vplyvy, napr. zemetrasenia, zabahnenie, no veľký vplyv má aj činnosť človeka. Niekedy ide o zámerný pokus získať novú pôdu pre poľnohospodárstvo.
Oheň: Zámerné vypaľovanie je najčastejším ekologickým problémom i keď požiar môže niekedy spôsobiť aj blesk.
Rúbanie stromov na úžitkové drevo a drevené uhlie: Niekedy sa výrubom môže začínať premena krajiny na poľnohosp. účely.
Chemické znečistenie: Čoraz väčšia hrozba pre močiare je znečistenie. Mnohé oblasti mangrovov a slaných rašelinísk sa nachádzajú pri ústiach riek, ktoré často vylučujú chemické odpady.
Introdukovanie nových živočíšnych alebo rastlinných druhov: Nedávno sa do Severnej Ameriky, Európy a niektorých častí Ázie introdukoval z Južnej Ameriky veľký bylinožravý vodný hlodavec nutria riečna. Darí sa jej kdekoľvek a spôsobuje vážne škody na miestnych divých rastlinách a na poľnohosp. plodinách
|
