Pre rok 2006 odhadujeme vyčlenenie finančných prostriedkov pre Slovenskú republiku v rámci štrukturálnych fondov 526 mil. EUR, v rámci kohézneho fondu 139 mil. EUR.
Odhad vyčlenených prostriedkov napr. pre Košický samosprávny kraj zo štrukturálnych fondov a z kohéznych fondov predstavuje približne sumu 186 mil. EUR. Na uvedených príkladoch vidíme aké finančné sumy v prepočte na SKK vytvárajú podpory zo štrukturálnych a kohéznych fondov Európskeho spoločenstva. Východné Slovensko je najzaostalejším regiónom Slovenskej republiky, najvyššia čiastka pomoci je určená pre Košický a Prešovský kraj. Pre roky 2004 – 2006 sa uvažovalo s finančnou pomocou na regionálny rozvoj vo výške 28 mld. SKK. Vychádzajúc z predpokladu, že úlohou Košického samosprávneho kraja je predovšetkým zabezpečenie podmienok pre rozvoj podnikateľskej sféry z hľadiska jednotlivých projektov najväčší význam budú mať investície do infraštruktúry a Regionálneho podporného fondu. Napr. príspevok z Regionálneho podporného fondu v prípade investícií do firiem nesmie presahovať 35% z celkových oprávnených nákladov v regiónoch.
Od roku 2003 do konca roku 2006 podľa informácií Ministerstva životného prostredia SR putuje na zabezpečenie súladu so smernicami EÚ približne 62,6 miliárd SKK.
Z dôvodov rôznych obáv a najmä korupčného správania sa jedincov, pri rozhodovaní a prerozdeľovaní finančných zdrojov sa uvedené zdroje prerozdeľujú prostredníctvom žiadosti o globálny grant. Globálny grant v rámci štrukturálnych fondov značí, že riadenie a implementácia časti pomoci sa môže zveriť jednému alebo viacerým schváleným sprostredkovateľom v regióne. Sú to miestne orgány, regionálne rozvojové agentúry alebo mimovládne organizácie, zamerané prevažne na pomoc miestnym rozvojovým iniciatívam. Zostavujú sa tzv. Regionálne operačné plány a Regionálne sektorové plány v rôznych oblastiach, napr. ľudské zdroje, ekonomický rozvoj, poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka, rybárstvo, životné prostredie a pod.. Prioritnou osou operačného programu v oblasti odpadového hospodárstva je podpora modernizácie technológií minimalizujúcich vznik odpadov vo výrobe a prispôsobovanie sa environmentálnej legislatíve, dosahuje sa zlepšenie infraštruktúry v odpadovom hospodárstve inováciou existujúcich technológií v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Prioritou je predchádzanie vzniku odpadov a obmedzovanie ich množstva vo výrobnom procese. Prijímateľmi finančných zdrojov sú subjekty verejnej správy a súkromný sektor. V oblasti separovaného zberu ide o podporu aktivít zameraných na zvýšenie podielu vyseparovaných odpadov z celkového množstva odpadov produkovaných na území Slovenskej republiky. V Slovenskej republike pretrváva nedostatočne vybudovaná infraštruktúra odpadového hospodárstva v oblasti separovaného zberu odpadov. Prijímateľmi finančných prostriedkov sú subjekty verejnej správy a súkromný sektor. V rámci nakladania s vybranými druhmi nebezpečných odpadov prioritnou osou operačného programu je podpora aktivít zameraných na nakladanie s vybranými druhmi nebezpečných odpadov – prestárle prípravky na ochranu rastlín vrátane POPs a podobne, PCB, odpad zo zdravotnej starostlivosti. V Slovenskej republike je nedostatočne vybudovaná infraštruktúra odpadového hospodárstva na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a odpadom zo zdravotnej starostlivosti. Prijímateľmi finančných prostriedkov sú subjekty verejnej správy a súkromný sektor.
Medzinárodné finančné inštitúcie poskytujú úvery na štrukturálne operácie, pre operačné programy. Napr. EIB poskytuje úvery v rámci Kohézneho fondu v sektore dopravy a životného prostredia, Štrukturálneho fondu, predfinancovanie súkromnej sféry, EBRD v rámci Kohézneho fondu a Štrukturálneho fondu v oblasti životného prostredia, súkromnej sféry, v oblasti Public Private Partnership, IBRD v rámci Kohézneho fondu v oblasti životného prostredia, Public Private Partnership. Na systéme financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu participuje aj komerčný bankový sektor, ako jeden z prostriedkov zabezpečenia financovania projektov konečných prijímateľov pomoci zo súkromných zdrojov. Niektoré komerčné banky na Slovensku sa podieľajú na spolufinancovaní projektov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a pri navrhovaní produktov spolufinancovania môžu vychádzať zo skúseností z financovania predvstupových fondov. Cieľom zapojenia finančných inštitúcií do procesu realizácie opatrení Národného rozvojového plánu a projektov Kohézneho fondu je znásobiť kapacitu pri propagácii a implementácii štrukturálnych operácií a mobilizácia vlastných zdrojov konečného prijímateľa na realizáciu ním uvažovaných projektov. Výhodou spolupráce riadiacich orgánov s finančnými inštitúciami je mobilizácia vlastných zdrojov konečných prijímateľov a potenciálnych úverových zdrojov, kapitálových zdrojov a zníženie úverového a investičného rizika na strane finančných inštitúcií. Dosahuje sa vyššia zapojiteľnosť konečných prijímateľov do realizácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.
Stratégia Kohézneho fondu v oblasti životného prostredia by mala merateľne zlepšovať vzťah obyvateľov k environmentálnej infraštruktúre a postupne dosiahnuť európske štandardy v stave vôd, environmentálnej infraštruktúry vo vodnom hospodárstve, v odpadovom hospodárstve. Na zlepšenie stavu a environmentálej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve plynú finančné toky v rámci výstavby a rekonštrukcie nadregionálnych spaľovní odpadu a spaľovní nebezpečného odpadu, podpory integrovaného odpadového hospodárstva, systémových investičných aktivít nadregionálneho významu.
Odpadové hospodárstvo predstavuje jednu z najnákladnejších položiek v oblasti životného prostredia, viažu sa naň najme investície v súvislosti s manažmentom komunálneho odpadu. Celkové náklady do roku 2015 sa odhadujú na 30 – 40 mld. SKK. V oblasti spaľovní nebezpečného odpadu a spaľovní priemyselného odpadu sa náklady do konca roku 2006 odhadujú na 10 mld. SKK. Slovenská republika získala možnosť prechodného obdobia i v oblasti recyklácie obalov z odpadov do konca roku 2007, napriek tomu prispôsobenie sa danej smernici vyžiada odhadom asi 2,3 mld. SKK. Podstatnú časť uvedených nákladov tvorí finančný sektor. V období rokov 2006 – 2010, sú celkové investičné náklady odhadnuté na 50,982 mld. SKK.
Orgánom zodpovedným za realizáciu regionálnej politiky je Ministerstvo životného prostredia SR.
Korupcia
V procesoch schvaľovania projektov a prerozdeľovania finančných prostriedkov z Eurofondov ako aj štátnych finančných zdrojov sú riziká korupcie a klientelizmu stále hroziacou prerastajúcou konštantou. Rozsah korupcie všeobecne na Slovensku, ako i konkrétne v rámci Eurofondov možno odvodzovať podľa počtu šetrených korupčných prípadov alebo na základe vnímania korupcie. Oficiálne štatistiky šetrených prípadov však závažnosť tohto problému v spoločnosti nepotvrdzujú, čo je logické, keďže takéto konanie pre obe zúčastnené strany znamená na jednej strane trestný čin a na strane druhej osobný prospech. Veľa prípadov korupčného správania sa jedincov po prešetrení orgánmi činnými v trestnom konaní končia v šuflíkoch, alebo odložené v archívoch. Keďže korupčné správanie sa kdesi možno napísať, začína zvrchu, logicky postupuje až po najnižšiu hierarchiu. Korupciu delím na vertikálnu a horizontálnu. Vertikálna korupcia sa nemusí spájať s dosahovaním nízkych príjmov zo závislej činnosti a z iného odmeňovania subjektov, horizontálna vo väčšine prípadov, súvisí s nízkym odmeňovaním jedinca. Na druhej strane by sme si mali všetci uvedomiť, takíto jedinci si nezaslúžia žiadnu odmenu a práve takíto jedinci by mali končiť na okraji spoločnosti.
Podľa Transparency International Slovensko sa pod korupciou chápe zneužitie zverenej moci, úradu, postavenia na súkromný prospech. Dochádza pri nej k uprednostneniu súkromného záujmu nad záujmom verejným. Korupciu chápeme ako odchýlku od právnych noriem, ide o trestný čin dávania, prijímania i sprostredkovania úplatku, alebo iného nepeňažného prospechu, vyjadreného v naturáliách, alebo nehmotného charakteru. Korupcia je zásadná odchýlka od etických noriem. Keď je zlý systém, kontrolné orgány môžu veľmi málo. Vzniká otázka akí jedinec pracuje na kontrolných miestach? Myslím si, v ojedinelých prípadoch sa viaže činnosť kontrolných orgánov so strachom, zákony v trestnom práve nie sú dostatočné a stále dávajú zelenú, na ktorú, môžu prechádzať záujmové skupiny, finanční magnáti a dá sa napísať úzky kontakt s členmi organizovaného zločinu, nie je potvrdené, zverejnené fotografie sa nazývajú kolážou. Tzv. slušný občan SR, zapiera akýkoľvek kontakt s nimi.
Veľmi málo prípadov sa ohlási orgánom činným v trestnom konaní, nikto nevyužije inštitút tzv. agenta provokatéra. Chýbajú štatistiky, zákony, smelí a svedomití kontrolóri a tak všetky procesy na Slovensku chradnú. Viaceré ministerstvá, medzi nimi i Ministerstvo životného prostredia SR, plnia od roku 2004 okrem iného i funkcie riadiacich či sprostredkovateľských orgánov v rámci implementácie Eurofondov na Slovensku. Z tejto funkcie vyplýva, na daných ministerstvách prebieha tiež hodnotenie a výber projektov, financovaných z Eurofondov. Odbor boja proti korupcii Úradu vlády SR, pravidlá pre oblasť využívania Eurofondov na Slovensku, príslušná legislatíva a metodické pokyny, sú príliš všeobecné a z toho dôvodu nie vždy jednoznačne interpretovateľné a aplikovateľné. Písomné závery a správy Odboru boja proti korupcii nikto nerešpektuje.
Najvýznamnejšie riziká v oblasti korupcie pretrvávajú pri udeľovaní povolení, výnimiek, zákazov, pokút a sankcií. Nedisponujeme dostatočne podrobnou analýzou jednotlivých kategórií ekonomickej klasifikácie v rozpočtovej klasifikácii z hľadiska ich korupčnej rizikovosti. Takáto štúdia by musela vychádzať z analýzy jednotlivých protikorupčných nástrojov vlády v SR, predovšetkým legislatívy týkajúcej sa kontroly hospodárenia verejnej správy, verejného obstarávania a všetkých noriem ustanovujúcich kompetencie štátnej správy v rozhodovaní o transferoch.
V systéme správy starostlivosti o životné prostredie, podobne ako v celom systéme verejnej správy, existuje množstvo rizík vzniku korupcie, klientelizmu a iných netransparentných procesov. Najvýznamnejšie riziká sú príjmy z podnikania, z vlastníctva majetku, administratívne poplatky a iné poplatky, platby, pokuty, penále a iné sankcie, poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb, príjmy z podnikania a vlastníctva majetku, dividendy, prenájom priestorov, dotácie, príspevky a iné bežné transfery, kapitálové transfery a iné kapitálové výdavky.
Ako sme už spomenuli horizontálnu a vertikálnu korupciu, v oblasti štátnej správy je sústredená jednak na najnižších úrovniach riadenia štátnej správy, teda na okresných a krajských úradoch, ako aj na vrchole riadiacej pyramídy – na ministerstvách, ústredných orgánoch štátnej správy a medzi poslancami a zamestnancami vyšších a najvyšších štátnych orgánov riadenia. Tí, ktorí ňou boli a sú postihnutí, verejne o nej hovoria iba výnimočne.
Prieskumy verejnej mienky, sociologické prieskumy a štúdie neposkytujú dostatočné číselné údaje, svedčiace o objeme korupčnej činnosti. Sú iba potvrdením existencie korupčných aktivít, pričom ich rozsah sa spravidla určuje na báze monitoringu názorov občanov v kombinácii so štatistickým odhadom.
Limitované finančné prostriedky štátneho rozpočtu neumožňujú priznať tento štatút všetkým zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Selekcia špičkových odborníkov sa tak realizuje na základe subjektívneho rozhodovania riadiacich pracovníkov a dôsledkom je fakt, že proces vytvára viac než vhodné prostredie na podporu vysoko subjektívneho hodnotenia výkonu zamestnanca, rozširovanie protekcionárstva a protežovanie osobných a politických záujmov nad profesionalizmom. Slabo odmeňovaní pracovníci hľadajú dodatočné zdroje príjmov – aj prostredníctvom rôznych foriem nelegálneho správania a korupcie, podplácania, zneužívania svojho postavenia a funkcie, protežovania, obchodovania ovplyvňovaním, predaja a využívania získaných informácií a databáz. Alebo prostredníctvom nelegálneho využívania zariadení štátnych úradov – napr. faxov, emailov, telefónov. Dôsledkom je skutočnosť, že mnohé riadiace pozície sú obsadzované na báze politickej orientácie na úkor odbornosti a profesionality. Spolitizovanie administratívnych a rozhodovacích štruktúr štátnej správy nesie so sebou nárast možností skrytého korupčného správania – nelegálne využívanie informácií, zneužívanie postavenia a moci, klientelizmus. Ďalším, nezanedbateľným dôsledkom je znižovanie imidžu štátnej správy, keď nastávajú situácie, že sčítanejší občan – klient pri vybavovaní svojich záležitostí na úradoch miestnej štátnej správy zistí, že je odborne zdatnejší ako pracovník, ktorý má vo veci rozhodovať.
Takýto stav je živnou pôdou pre nárast skrytých foriem korupcie, ktorá je ťažko zistiteľná, prijímanie pracovníkov za úplatu a fungovanie systému služba za službu, alebo služba za iný hmotný, nehmotný statok, peňažný prospech.
