Lesy - pľúca Zeme

Lesy sú rozsiahle oblasti porastené stromami a podrastom. Niektoré, napr. Amozónsky dažďový les, už existujú už niekoľko tisíce rokov. Aj keď človek vyrúbal a zničil obrovské lesné plochy, pokrývajú lesy 20% súše. Les môže existovať tam kde letné teploty presahujú 10°C a ročné zrážky činia aspoň 200 mm. Typ lesa závisí od podnebia a pôdy. Les tvorí prirodzenú prekážku vetru a časť vody nasiatej z pôdy sa vyparuje, takže lesný vzduch je pokojný a vlhký. Stromy chránia zem pred plným slnečným svetlom a zároveň zamedzujú nadmernej strate tepla. Teplota v lese je teda dosť stála, oproti okoliu sú dni chladnejšie a noci teplejšie, takže les poskytuje svojim obyvateľom pohodlné podmienky. Les má pevne danú štruktúru. Rozvetvené koruny vysokých stromov vytvárajú takmer súvislé korunové poschodie, ktoré dovnútra lesa prepúšťa len málo svetla. Prerastené stromy si prerážajú cestu korunovým poschodím. Pod korunami rastú mladé a menšie stromy a tvoria stredné stromové poschodie. Pod nim sú kry a nízky prízemný porast. Poznáme 3 základné druhy lesov: Tropický dažďový les, listnatý a ihličnatý les. Najväčší les na svete je sibírsky ihličnatý les, ktorý pokrýva územie 11 miliónov km štvorcových. Najväčší tropický dažďový les je v Južnej Amerike. Rozloha Amazonského pralesa je 6,5 mil. km štvorcového. Lesy poskytujú svojim početným obyvateľom obydlie a dostatok potravy. Listy, kvety, plody a semená tvoria jedálníček hmyzu, vtákov, a malých savcov, ktoré sú na oplátku chutným jedlom pre väčšie zvieratá. Vlhká lesná pôda je osídlená červami, húsenicami, chrobákmi, mravcami a larvami rôzneho hmyzu. V spletých koreňoch a dutinách stromov si obyvatelia lesa stavajú hniezda a nory. Vzhľad medzi stromami je obmedzený preto sa vtáci a zvieratá dorozumievajú zvukovými a pochovými signálmi. Konárové pásmo obývajú vtáci a veveričky a v tropickom lese opice. Mravčiary medvede a opice majú silné pazúry, prispôsobené na šplhanie. Netopiere lovia v noci hmyz alebo sa kŕmia nektárom kvetov. V nižšom pásme hniezdia sovy, tukany, ďatle a papagáje. V zemnom pásme bývajú hraboše, jazvece, lasice a plazy, vysoká zver a veľké šelmy. Najvyšší strom na svete je sekvoja. Niektoré dosahujú výšku vyše 78m a ich kmene majú priemer takmer 9 metrov. Najdlhšie žijú stromy ako sekvoja (4000 rokov), cyprus obyč. (3000), gaštan (2000), céder lilanómsky (1200). Dub známy svojim dlhým vekom žije len 500-700 rokov.

Napriek tomu najstarším stromom sveta je borovica atená, ktorá rastie v lesoch Severnej Ameriky a je stará vyše 4600 rokov. ODLESŇOVANIE: Ročne je zničených 105 000 km štvorcových lesov, hlavne tropických pralesov čo je viac ako 2 naše republiky. Trop. dažď. Lesy rastú na chudobných pôdach, takže poľnohosp. plochy, ktoré vznikli vyrúbaním lesa nevydržia dlho vyživovať plodiny. Po zániku vegetácie je pôda vystavená prírodným živlom, je splavená a znáša rieky a jazerá. Bez lesa, ktorý by zachytával zrážky, sa krajina môže zmeniť aj na púšť.