Ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi veľkosť strát oknami sú okrem škár aj celková plocha okna, ako aj kvalita rámov a skiel. V súčasnosti pri výbere okenných rámov máme až 3 možnosti - rámy drevené, hliníkové a plastové. Najlepšie výsledky dosahuje ešte vždy drevo, vyžaduje však príslušnú údržbu. Hliníkové rámy sú výhodné z hľadiska životnosti a údržby, je však treba dať pozor na zabezpečenie neprerušenej tepelnej izolácie medzi profilmi, aby sa nevytvorili nežiadúce tepelné mostíky.Pri výbere okien treba dávať pozor na hodnotu k (koeficient prestupu tepla - charakterizuje mieru tepelných strát, jeho hodnota závisí od charakteru materiálu a od hrúbky prvku. Čím väčšia je hodnota k, tým väčšie sú straty tepla a tým aj spotreba energie a naopak. V súčasnosti sa ponúkajú v zásade tri možnosti:dvojité izolačné zasklenie k = 2,6 - 2,8 Wm-2K-1trojité izolačné zasklenie k = 2,0 - 2,3 Wm-2K-1 dvojité zasklenie sklom s tepelnou ochranou k = 1,3 - 1,5 Wm-2K-1 - v tomto prípade špeciálny povlak na skle umožňuje prenikanie slnečného žiarenia do miestnosti v zime, ale zabraňuje vyžarovaniu tepla von. Vyrábajú sa aj samolepiace fólie, ktoré sa nalepia na sklo z vonkajšej strany - najkvalitnejšie znižujú teplotu miestnosti v lete až o 7 - 9 oC tým, že odrážajú slnečné žiarenie.

V zime naopak sú schopné znížiť straty oknom až o 30%. Odporúča sa orientovať na okná s k ≤ 1,5 Wm-2K-1. Napr. v rodinnom domčeku s 25 m2 zasklenej plochy s k = 3,0 Wm-2K-1 spotrebujeme asi 930 litrov vykurovacieho oleja iba na pokrytie tepelných strát. S oknom k = 1,1 Wm-2K-1 tepelné straty poklesnú na 330 litrov. Veľkosť tepelných strát sa určí zo vzťahu ΔQ = kS(ti - te)kde ΔQ je veľkosť tepelných strát, k je koeficient prestupu tepla, S je plocha cez ktorú dochádza k výmene tepla, ti je teplota v miestnosti, te je vonkajšia teplota.netesné vchodové dvere sú drahé - utesniť škáry vhodným tesnením, alebo použiť hrubší záves, ktorým sa vytvorí izolačný vzduchový vankúš a zlikviduje sa prievan.správna regulácia znižuje výdavky - každý stupeň o ktorý znížite teplotu v miestnosti znamená úsporu 6% nákladov na kúrenie.

Vykurujte jednotlivé miestnosti podľa účelu a potreby:Ak odchádzate v zime na dovolenku, stačí udržiavať teplotu 15-16oC, na druhej strane je chybou vypínať kúrenie celkom, je totiž podstatne drahšie vykúriť celkom studenú a vlhkú miestnosť, ako udržiavať minimálnu teplotu v nej. Tepelná pohoda vo vykúrenej miestnosti značne závisí od vlhkosti vzduchu - napr. pri vlhkosti vzduchu len 30% je na vytvorenie tepelnej pohody potrebná teplota 23oC. Rovnakú tepelnú pohodu dosiahneme aj pri 21o C a 60%-nej vlhkosti vzduchu, avšak potreba energie pri 21oC je asi o 12% nižšia. Vyplatí sa teda starať o zodpovedajúcu vlhkosť vzduchu. Na tepelnú pohodu vplýva aj teplota stien z vnútornej strany - čím vyššia je teplota stien miestnosti, tým nižšia teplota v miestnosti je potrebná na vytvorenie tepelnej pohody. Napr., ak teplota stien je 18oC, vytvára sa teplotou vzduchu v miestnosti 21oC príjemná tepelná pohoda, ak však majú steny len 15oC ani 24oC teplý vzduch nevytvára rovnakú pohodu, pričom spotreba energie je o 20% vyššia.

Z toho je zrejmé, aká je dôležitá tepelná izolácia.správne vetrať - častým spôsobom vetrania je trvalo pootvorené okno, alebo vetracie okienko. Je to nesprávne a znamená v pravom zmysle slova vyhadzovanie peňazí von oknom. Je správne vetrať krátko a dôkladne - energeticky úsporné je “nárazové” vetranie: vypneme kúrenie a v závislosti od ročného obdobia, resp. vonkajšej teploty, vetráme v zime spravidla 2x denne po 5 minút každú miestnosť. Čím je chladnejšie, tým kratší je čas vetrania, pretože výmena vzduchu prebehne rýchlejšie.Teplotu v miestnosti neregulujme vetraním, ak je horúco treba odstaviť radiátor, prípadne znížiť izoláciu vlastného tela - nie otvoriť okno, a naopak, ak je v miestnosti len o niečo chladnejšie stačí sa lepšie obliecť, nie spúšťať rôzne elektrické spotrebiče, prípadne plynový sporák.Pozn. v Košiciach v bytoch s diaľkovým kúrením sa všeobecne prekuruje.Optimálna tepelná izolácia chráni budovu pred chladom i horúčavou, výrazne znižuje spotrebu energie bez zníženia pohodlia. Ak rozhodneme znížiť spotrebu energie, treba začať tepelnou izoláciou.

Množstvo tepla potrebné na vykúrenie budovy totiž bezprostredne súvisí s tým, koľko tepla unikne plášťom budovy - čiže múrmi, oknami, strechou a pivnicou. Preto: najprv tepelná izolácia, potom stanovenie potreby tepla a na základe toho dimenzovanie vykurovacieho systému. Kto začne modernizáciu vykurovacieho systému pred zateplením, robí veľkú a najmä drahú chybu. Tab. č. 1 Odporúčané hodnoty kN a RN podľa STN 73 0540Druhy rekonštrukcieRekonštrukcieNové budovykN [Wm-2K-1]RN [m2KW-1]kN [Wm-2K-1]RN [m2KW-1]Vonkajšia stena0,462,00,323,0Strecha0,323,00,195,0Vnútorná stena a strop1,05-0,970,70,64-0,601,3Podlaha na teréne0,861,00,601,5Okná a dvere do obývacích priestorov1,7-2,0-Väčšina stavebných materiálov, používaná v minulosti (napr. pálená tehla v hrúbke 45 cm, alebo škvarobetónové tvárnice v hrúbke 40 cm) tieto požiadavky nespĺňajú. V súčasnosti je na našom stavebnom trhu množstvo druhov stavebných materiálov, ktoré uvedené požiadavky STN spĺňajú pri bežnej hrúbke obvodových stien 38 – 44 cm, hlavne v spojení s tepelnoizolačnými omietkami štandardnej hrúbky (vnútorná 1,5 cm, vonkajšia 2,5 cm). Často sa namiesto koeficientu prestupu tepla uvádza jeho prakticky prevrátená hodnota tepelný odpor R = 1/k.

Udáva odpor konštrukcie proti prechodu tepla, čím je väčší, tým je prechod tepla (tepelná strata) menší – konštrukcia tým lepšie izoluje proti úniku tepla.Tepelný odpor materiálu je priamo závislý od hrúbky konštrukcie a nepriamo závislý od súčiniteľa tepelnej vodivosti λ [Wm-1K-1]: R = d / λ . Výsledný tepelný odpor konštrukcie je určený súčtom čiastkových tepelných odporov všetkých materiálov v danej konštrukcii. Bežne rozoznávame 3 základné hodnoty tepelného odporu stavebného materiálu: 1) maximálny tepelný odpor - stanovený v laboratórnych podmienkach a preto by sa nemal brať do úvahy pri výpočte reálneho tepelného odporu konštrukcie,2) priemerný tepelný odpor - vhodný na použitie vo výpočte, 3) minimálny tepelný odpor - najnižšia výrobcom garantovaná hodnota. Triky predajcov: Výrobcovia často uvádzajú iba najlepšiu (najvyššiu) hodnotu tepelného odporu, pričom je dosť problematické vzájomné porovnanie s konkurenčnými hodnotami, ktoré hovoria napr. o priemerných hodnotách. Pri oknách celková hodnota súčiniteľa prestupu tepla je váženým priemerom súčiniteľa prestupu tepla rámu okna a sklennej výplne. Z toho vyplýva, že pre každý rozmer okna je celková hodnota "k" iná.

Preto je zavádzajúce udávať jednotnú hodnotu "k" pre rôzne rozmery okien. V týchto prípadoch sa väčšinou jedná len o súčiniteľ tepelného odporu "k" pre sklo, kde hodnota prirodzene závisí od typu a kvality samotného skla, ale nie od kvality okenného rámu. V bytových a spoločenských budovách je únik tepla rozdelený približne takto: asi 40% oknami, 35% zle izolovanými obvodovými stenami, 20% strechou a 5% stropom suterénu. V rodinných domoch sú pomery trošku iné, tam uniká 25-35% oknami, 25-35% obvodovými stenami, 30% strechou, 10-15% stropom suterénu. Uvedené čísla sú samozrejme orientačné, v konkrétnom prípade je možné úniky tepla veľmi dobre a názorne zistiť pomocou termovíznych snímok. Veľmi dobre izolovaná stena môže mať koeficient prestupu tepla k = 0,35-0,40 Wm-2K-1. Tepelnoizolačnú schopnosť rôznych materiálov charakterizujú tieto údaje - betónová stena hrúbky 125 cm sa môže nahradiť z hľadiska tepelnej izolácie plnou tehlou hrúbky 38 cm, dutou tehlou hrúbky 25 cm, mäkkým drevom hrúbky 8,5 cm, tvrdým polystyrénom alebo minerálnou vlnou hrúbky 2,5 cm.

Tepelné mostíky sú tie miesta na obvodovom plášti domu, ktoré majú hodnotu k značne vyššiu, dajú sa zistiť na termovíznom snímku, ale dajú poznať aj v byte ako miesta, kde sa zráža vodná para a tvorí sa plieseň. Obvodové steny sa majú zatepľovať zásadne z vonkajšej strany. V prípade, ak nemáme inú možnosť je zateplenie z vnútornej strany lepšie ako žiadne, za predpokladu, že múry sú suché a nezistí sa výskyt pliesne. Miestnosti tepelne izolované z vnútornej strany rýchlejšie vychladnú ako zvonku izolované, ale rýchlejšie sa vykúria.Zateplenie z vnútornej strany - najjednoduchšie je nalepenie izolačnej tapety, najúčinnejším riešením je tepelná izolácia zložená z dosák polystyrénu alebo minerálnej vlny pripevnených na stenu a prekrytých polyetylénovou fóliou, ako parotesným uzáverom.

Poslednou vrstvou sú sadrokartónové dosky, alebo drevené panely. Celková hrúbka má byť asi 6 cm, takto sa dá dosiahnuť k = 0,4 Wm-2K-1, čo je veľmi dobrý výsledok. Zateplenie z vonkajšej strany - často používanou a osvedčenou tepelnou izoláciou obvodových stien z vonkajšej strany je systém pozostávajúci z vrstvy polystyrénu alebo minerálnej vlny, prekrytej armujúcou tkaninou a z omietky neprepúšťajúcej vlhkosť.Použitie tepelnoizolačných dosiek z vonkajšej strany okrem zvýšenia tepelného odporu mnohonásobne zvyšuje akumulačnú schopnosť múrov, ktorá je charakterizovaná časom vychladnutia z podľa obrázku.Účinnosť jednotlivých opatrení tepelnej ochrany stavebného objektu (utesnenie okien, tepelná izolácia obvodových stien, atd.) je optimálna vtedy, keď tieto opatrenia na seba nadväzujú, vzájomne sa doplňujú, čím vytvárajú úplnú tepelnú ochranu. To platí nielen pre zatepľovanie existujúcich stavieb, ale aj pre novostavby, kde úplná tepelná ochrana má byť samozrejmou a povinnou. Nie vždy je však k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vykonanie všetkých opatrení naraz, vtedy je potrebné zvoliť po porade s odborníkmi postupnú realizáciu opatrení v poradí zodpovedajúcom veľkosti úniku tepla jednotlivými časťami konkrétnej budovy.

Viď prílohy Zatepľovanie, Nízkoenergetický dom, Zníženie spotreby.KúrenieStaršie budovy sú zväčša vykurované ústredným kúrením na tuhé palivo, alebo plyn. Tieto zariadenia patria do generácie “požieračov energie”, konštrukcie ktorých pochádzajú z čias, keď cena vykurovacej energie neovplyvňovala celkové náklady bývania tak podstatným spôsobom, ako teraz - v súčasnosti sa nedajú energeticky úsporne prevádzkovať i keď po technickej stránke fungujú bez problémov. Ak zrátame straty tepla samotného kotla a často zle izolovaného rozvodného vedenia je stupeň využitia energie týchto vykurovacích zariadení 40-50%. Súčasný stav techniky vo svete umožňuje využitie energie na 90% - teda modernizáciou zariadenia, zabudovaním menšieho kotla s vyšším stupňom využitia energetického zdroja môžeme dosiahnuť až 50%-nú úsporu nákladov, za predpokladu, že tepelná ochrana domu je ako-tak v poriadku.Z hľadiska energetickej úspornosti a ochrany životného prostredia sa ako optimálny ukazuje systém: nízkoteplotné podlahové kúrenie zásobované teplou vodou zohrievanou solárnym zariadením (slnečným kolektorom – viď prílohy) alebo tepelným čerpadlom, doplnené bežným kotlom zapájaným pri teplotách pod bodom mrazu. K tomu prípadne ešte kachlová pec na extrémne chladné dni.Tepelné čerpadlo pracuje na princípe ako chladiace zariadenie, ktorého hnacím prvkom je kompresor poháňaný elektromotorom.

Zariadenie odoberá do výparníka teplo z prostredia s nižšou teplotou (napr. zo zeme, zo vzduchu alebo z vody), čím prostredie ochladzuje, a pomocou hnacej elektrickej (prípadne inej) energie ho odovzdáva cez kondenzátor do prostredia s vyššou teplotou (napr. vykurovacie médium – voda) a tým ho zohrieva. Z 1 kWh elektrickej energie možno získať pomocou tepelného čerpadla v priemere asi 2,5 – 4 kWh tepelnej energie. Viď prílohy.Optimálne fungujúce a energeticky úsporné kúrenie ovplyvňujú 4 faktory:1. potreba vykurovacieho výkonu a tým aj správna veľkosť vykurovacieho zariadenia závisí od kvality plášťa budovy. Rozhodujúcu úlohu má hodnota k, podiel zasklených plôch aj pasívne využitie slnečného tepla,2. vykurovacie teplo má byť vyrobené vo vhodnej forme,3. potrebné teplo môže byť šírené v obytných priestoroch radiátormi, podlahou, stenami a pod., dôležité je pri tom, aby podiel vyžarovaného tepla bol čo najvyšší - je to zdravšie aj hospodárnejšie,4. ani najlepšie kúrenie nefunguje správne bez zodpovedajúcej regulácie - jej najdôležitejšími súčasťami sú - na počasí závislé ovládanie s vonkajšími snímačmi, termostaty vykurovacích telies riadiace teplotu jednotlivých priestorov, ako aj ovládanie potreby s nočným znížením.