2. Miznutie rastlinných a živočíšnych druhov

Čo je človek bez rastlín a živočíchov? Keby vymreli všetky zvieratá a rastliny, vymrelo by aj ľudstvo. Dôvodom miznutia rastlín a živočíchov je celý komplex a zahrňuje to i vládu a súkromné a vojenské záujmy na úrovni jedného alebo mnoho národov. Rozvojové národy sa pozerajú na pralesy ako na zdroj, ako získať kapitál a tak si zlepšiť celú situáciu. Nedávnymi odhadmi bolo zistené, že každým dňom mizne nenávratne 550 km2 dažďového lesa a 50 živočíšnych a rastlinných druhov. Takto je ročne zničených alebo vážne narušených 29 miliónov ha tropických pralesov. Ak bude toto tempo pokračovať, v roku 2035 nebude existovať dažďový prales. Zmizne tak prirodzené prostredie pre viacej než polovicu všetkých na Zemi žijúcich rastlín a živočíchov.

Obchodovanie s drevom je zodpovedné za približne 25% odlesnenia, komerčná ťažba dreva je po vypaľovaní najvýznamnejším faktorom ničenia tropických pralesov. Nátlak obchodovania s drevom je väčší než samotná oblasť, kde sú stromy zrezané, aby mohli cestami otvoriť pralesy. V mnohých zemiach so suchými tropickými pralesmi ako napr. v Afrike sa drevo používa na varenie alebo kúrenie. Táto problematika poukazuje na potrebu riešenia chudoby. Osud tropických pralesov často leží v rukách mocných cudzích spoločnosti, ktoré sa snažia čo najviac využiť to, čo leží pod stromami. Medzinárodné spoločnosti zrovnali pralesy so zemou kvôli ovociu, papieru a ťažbe surovín. Takýmito spoločnosťami sú napr. Mitsubischi, Hyundai, Canon atď. K odlesňovaniu napomáha aj produkcia ilegálneho kokaínu a ópia.

Najbohatší život na planéte nájdeme v tropických pralesoch. Ničenie pralesov znamená aj ohrozenie živočíchov denne. Väčšina živočíchov v pralesoch sa prispôsobila životu na stromoch, napr. leňochody, ktoré používajú silné pazúry pri pohybe z konára na konár. Živočíchy sú ohrozované nielen výrubom pralesov, ale aj výskumami, ktoré sa robia na zvieratách, napr. šimpanzoch. Niektorí vedci sa zaoberajú vytváraním orgánov, ktorými by mohli plnohodnotne nahradiť pôvodné telesné orgány. Už v minulosti sa vďaka ním objavili účinné vakcíny proti detskej obrne a tuberkulóze.

3. Ochrana dažďových pralesov

Dažďové pralesy sú tou najkrajšou oslavou prírody, ktorá kedy zdobila tvár našej planéty. Ich biologická rozmanitosť je naozaj veľmi veľká. Nie sú len ozdobou prírody, ale aj živou súčasťou kultúr v mnohých krajinách. Napriek tomu veľa z nich je ohrozených. Stratili sme už doposiaľ polovicu tropických dažďových pralesov. A rýchlosť odlesňovania sa v priebehu 90 rokov zdvojnásobila. Najvýznamnejším dôvodom, prečo ochrana tropických dažďových pralesov je celosvetovým problémom a nutnosťou, je skutočnosť, že s ničením pralesov súvisí globálny environmentálny problém - otepľovanie Zeme.

Objavuje sa dobrá správa na záchranu tropických dažďových pralesov. Je to návrh kampane na vysadzovanie stromov vo vlhkých trópoch, čo by mohlo značne zmierniť obsah CO2 v atmosfére. Určite nenájdeme lepšie prostredie na rast stromov, ako sú vlhké, teplé trópy. Iba jediný hektár tropického pralesa dokáže vstrebať za rok až 10 ton uhlíka. Táto kampaň by si vyžadovala za 10 rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Finančné náklady by mohli znášať priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav, aký práve je. Nemali by sa začať vysádzať stromy v jednej oblasti a v druhej veselo pokračovať s výrubom. Práve preto by sa k tomu malo pristupovať s dôrazom a všade nielen na niektorých územiach. Tropické dažďové pralesy majú doposiaľ nádej v niektorých krajinách, ako na Filipínach, Thajsku a v Indii, kde bolo odlesňovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo odlesňovanie v posledných rokoch veľmi veľké, urobila kroky, aby zabránila vyklčovaniu. Ešte ďaleko lepší je rozvoj skupín občianskych aktivistov v krajinách s tropickými lesmi.

4. Dezertifikácia

Dezertifikácia je proces rozširovania, postupu púští. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá veľké púšte. Rozsah púští každý rok narastá asi o 60 000 km2, čo je viac ako rozloha Slovenska. Rozširovanie púští v suchých oblastiach je veľmi nepríjemný jav ako i pre obyvateľov postihnutej oblasti, tak i pre faunu a flóru. Okrem straty miliónov ľudských životov umierajú zvieratá a zdravá zeleň je len zašlým javom, ktorý sa už asi nikdy neobnoví.

Oblasti, kde sa tento jav najviac vyskytuje, sú napr: severovýchodná Brazília, India, Etiópia, Somálsko, Mauretánia, Mali, Nigéria, Horná Volta...atď. Samozrejme, je ich oveľa viac. Sahara s rozlohou 9 000 000 km2 je najväčšou púšťou na Zemi. Rozkladá sa na území 11 krajín, zaberá štvrtinu africkej pevniny. Má výrazne suché a horúce tropické podnebie, za rok tu spadne priemerne iba 20 mm zrážok, v niektorých oblastiach Sahary nezaprší aj 8 rokov. Púšť sa za dva dni zväčší asi o 100 km2. Každý rok vzniká asi 120 000 km2 novej púšte. Niektoré dnešné púštne oblasti by pri dostatku vody v pôde a ovzduší mohli byť potencionálne veľmi úrodné. Napr.: tropická Afrika by svojou intenzitou slnečného žiarenia za uvedených podmienok mohla byť skvelou “prírodnou továrňou” a zásobovať kontinent potravinami.

5. Príčiny dezertifikácie

Napríklad rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch sa nemalou mierou podieľa na dezertifikácii. Pestovanie podzemnice totiž v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu pôda stráca vlhkosť a živiny a mení sa na púšť. Aj chovanie dobytka (tiež sa to týka hlavne afrických štátov) si vyberá svoje dane. V období najväčšieho dopytu po hovädzine africké štáty rozšírili chov, aby predajom zlepšili svoju ekonomickú situáciu. No zvieratá potrebovali veľa vody, a tak sa vodné zdroje zmenšovali, až napokon i spolu so zeleňou úplne vymizli. Ďalším dôvodom vznikania púští sú obdobia sucha, mesiace bez dažďov, kedy rastliny nemajú dostatok vlahy. Ak sú navyše spásané, spaľované, či inak likvidované neprimerane rýchlo, nestíha u nich prebehnúť proces reprodukcie, čo ich prakticky ničí.

Celá problematika miery podielu človeka na dezertiflkácií je veľmi zložitá. Samozrejme, najviac sa to týka oblasti susediacich s púšťou. Spôsobujú to kultivačné zásahy, odlesňovanie, spásanie a slabé zavlažovanie. Preľudnenie má za následok ničenie posledných stromov, spásanie rastlinstva zabraňuje rastu novým rastlinám. Bez stromov poskytujúcich tieň pôdy vysychajú ešte viac a vietor môže bez zábran erodovať vrchné pôdne horizonty. Nechránenú zem rozrušujú v obdobiach dažďov aj hlboké erózne ryhy. Piesok unášaný vetrom a piesočné presypy prekrývajú doposiaľ zachované plochy ornej pôdy. Poľnohospodárska pôda zavlažovaná chybnými technikami sa zasoľuje a stáva neúrodnou.

Človek, ktorého mieru ovplyvňovania ešte vedci nedokázali presne určiť, je zodpovedný za dezertifíkáciu hlavne svojou ekonomickou a politickou činnosťou, ktorá často nie je v súlade s prírodou. Teda sa uprednostňujú ekonomické výhody pred ekologickými. Kvôli nesprávnemu obrábaniu, nadmernému spásaniu, kálaniu stromov a drevín na palivové dreviny, ničenie tropických pralesov a zmene klímy sa púšte stále rozširujú. 29 % pevniny je viac či menej intenzívne ohrozených postupom púšte. V púštnych oblastiach pritom žije viac ako 850 miliónov ľudí, z toho 320 miliónov žije na miestach bezprostredne ohrozených púšťou.

Z histórie poznáme mnoho príkladov premeny krajiny na púšť. Nadmerná pastva bola jedným z faktorov vzniku Saharskej púšte. Oblasť Blízkeho východu sa zmenila v stredoveku na púšť vďaka zavlažovaniam a následnému zasoľovaniu pôd, voda sa intenzívne vyparovala, minerálne látky rozpustné vo vode zostávali v pôde.

Záver

Fakty nie sú povzbudivé. V súčasnosti je nenávratne stratených viac ako dve tretiny tropických dažďových pralesov. Faktom tiež je, že tento problém sa netýka len krajín, kde sa tropické dažďové pralesy rozprestierajú, ale nás všetkých - celého ľudstva. Tempo ničenia pralesov je veľmi rýchle a prírodné bohatstvo nám mizne priamo pred očami. Prales sú pľúca a keď ich stratíme, zem prestane dýchať a postupne vymrú všetky organizmy aj ľudia. Možno dostaneme rozum a ešte zachránime, čo máme. Ak majú ďalšie generácie žiť a nie živoriť na tejto planéte.