referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Štvrtok, 5. decembra 2019
Globálne problémy ľudstva: Dažďové pralesy a ich klčovanie, dezertifikácia
Dátum pridania: 27.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aaggii
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 825
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 13m 20s
Pomalé čítanie: 20m 0s
 
Dažďové pralesy

Dažďové pralesy, hoci nepatria ešte medzi stránky červenej knihy, takýchto pralesov čoraz väčšmi ubúda. Husté a vlhké lesy sa vyskytujú najmä v okolí rovníka, kde nikdy nie je zima a tak rastlinám nič nebráni v bujnom raste. Najznámejší z nich je Juhoamerický dažďový prales v povodí Amazonky. Dažďový prales je definovaný ako nepreniknuteľná spleť listov a lián, dusné ovzdušie presýtené vlhkosťou a v oživenom pološeru tisíce znepokojivých zvukov. V týchto dažďových pralesoch žije nepredstaviteľné množstvo rozmanitých a zaujímavých druhov živočíchov. V oblastiach vzdialených od rovníka sa nachádzajú dažďové lesy mierneho pásma, ktoré vznikajú hlavne tam, kde morské vetry prinášajú dostatok zrážok.

Za tri najväčšie svetové oblastí dažďových pralesov sú považované Afrika, juhovýchodná Ázia a Južná Amerika. Najznámejší z nich je Juhoamerický dažďový prales v povodí Amazonky. Neustále však miznú veľké oblasti lesov. Niektoré sa spaľujú, aby sa získalo viac pôdy pre poľnohospodárstvo, iné sa vyrubujú pre ťažbu vzácneho dreva napr. eben alebo mahagón. Veľké oblasti boli odlesnené aj kvôli pestovaniu kaučuku, kávy, banánov a cukrovej trstiny, no aj kvôli potravinám pre dobytok, či ťažbe nerastných surovín. Dažďové pralesy pomáhajú regulovať podnebie a zrážky na Zemi. V osemdesiatych rokoch sa zničilo vyše 10% dažďových pralesov. Okrem účinkov na podnebie a atmosféru spôsobuje vypaľovanie lesov aj úhyn mnohých živočíchov.

25% liekov využíva rôzne zložky z dažďových pralesov. Je pravdepodobné, že sa budú využívať aj pri liečení AIDS a rakoviny. Plochy týchto lesov sa neustále zmenšujú, a preto vznikli už v minulosti mnohé organizácie, ktoré sa tieto lesy snažia chrániť. Každým rokom čoraz intenzívnejšie.

1. Charakteristika a využitie dažďových pralesov

Tropické dažďové lesy (známe tiež pod názvom džungľa alebo prales) sú pokryté najhustejšou a najbujnejšou vegetáciou, s akou sa môžeme na našej planéte stretnúť. Po dobu roku sa takmer podmienky v džungli nemenia. V tropických dažďových pralesoch sú priemerné ročné teploty v rozmedzí 24 – 28°C a miernym výkyvom teplôt 2 - 8 °C. V rovníkovej oblasti je množstvo slnečného svetla a dĺžka dňa je prakticky stále rovnaká. Pre tieto oblasti je charakteristická vysoká teplota a vlhkosť vzduchu (90%), často sú potom silné dažde a búrky. V tropických dažďových lesoch sa rozoznávajú prakticky len dve ročné obdobia a to: suchšie, keď prší len občas a dažďové, keď silno prší celé týždne nepretržite. Každoročne spadne v tropickom dažďovom pralese 3000 – 4000 mm zrážok a ročne dostávajú vlahy až 4000 – 8000 mm. Dni a noci v trópoch majú rovnakú dĺžku (12 hodín) a veľmi rýchlo sa tu stmieva a svitá. V džungli v povodí rieky Amazonky žije viac než 600 druhov vtákov a množstvo hmyzu, na tomto území sa to snáď nedá ani vyčísliť. Odborníci odhadujú, že sa na ploche jedného hektáru juhoamerickej džungle môže vyskytovať až 40 tisíc rôznych druhov hmyzu a ďalších bezstavovcov, ako sú napríklad pavúky alebo mnohonožky.

Využitie dažďových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s ťažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na poľnohospodársku výrobu. Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohľadu na dôsledky. Tropické dažďové pralesy majú však aj iné využitie. Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomiť vždy, keď navštívime lekáreň. Pravdepodobnosť, že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%. Môže to byť antibiotikum, diuretikum, liek proti bolesti alebo len obyčajné kvapky proti kašľu. Aby sme si mohli doceniť bohatstvo týchto rastlín stačí, keď si uvedomíme, že ročný obrat tohto využitia vo farmaceutickom priemysle v celosvetovom meradle sa odhaduje na 30 miliárd dolárov. Človek sa naučil z pralesa brať a nič nevracať.

Príkladom bezohľadnosti niektorých krajín, ktoré čerpajú z dažďových tropických pralesov je farmaceutická spoločnosť, ktorá vynaložila mnohomiliónové investície na pestovanie madagaskarského bavlníka, z ktorého sa vyrábajú lieky na boj proti Hodkingovej chorobe, leukémii. Rastlina sa pestuje na komerčnom základe už v niekoľkých krajinách, ale Madagaskar, z ktorého rastlina bola prvýkrát dovezená, dostal veľmi málo. Antikoncepčné pilulky sa pôvodne vyrábali z divoko rastúceho jamu v mexických lesoch a teraz používané pilulky vyrábame z lesnej rastliny, ktorá rastie na západe v Afrike. Národný ústav pre boj s rakovinou tvrdí, že v tropických dažďových pralesoch môže byť najmenej 10 ďalších druhov, ktoré by sa mohli stať superhviezdami v boji proti rakovine. Tiež je nádej, že jedna z rastlín rastúcich v lesoch Queenslandu, by mohla byť použitá v terapií proti AIDS.

1.1 Najväčšie dažďové pralesy

Dažďové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach:

a) Oblasť povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväčšia súvislá plocha na Stredoamerickej šiji. V malom množstve sa tiež nachádza na východnom pobreží Brazílie. Dažďový prales môžeme nájsť aj na hranici Argentíny a Paraguaju.

b) Oblasť povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales obklopuje celý Guinejský záliv a pokračuje až k Vikrorinmu jazeru. Najmenej ovplyvnený prales je zatiaľ v povodí Konga, najviac je postihnutý prales v povodí Nigeru a v štátoch Sierra leone, pobrežie Slonoviny a v Ghane.

c) Oblasť Indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indií na západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúmovej oblasti a prechádzajú do povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézií. Dažďový prales dosahuje až na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu.

1.2 Dôležitosť dažďových pralesov

Tropické dažďové pralesy zasahujú do kolobehu vody a klimatickej harmónie Zeme, zadržiavajú nadmerné zrážky, sú zdrojom obrovského prírodného bohatstva, no napriek veľkej rôznorodosti druhov predstavuje prostredie s neuveriteľnou stabilitou a rovnováhou. Tiež významne chránia pred eróziou pôdy. Sú najdôležitejší ekosystém planéty. Sú domovom najrozmanitejších rastlín a zvieracích druhov. Pokrývajú iba 12% povrchu planéty. Pokrývajú horúce a vlhké prostredie, ktoré je mimoriadne vhodné pre rast tých najrôznejších foriem života. Pralesy sú najdôležitejší producent kyslíka a zachytávateľ jedovatého oxidu uhličitého. Tieto všetky rastliny sú pľúca planéty.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [5]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.