Ekologické havárie:

Okrem každodenného znečisťovania dochádza občas i k nečakanému, náhodnému úniku znečisťujúcich látok, napríklad keď z tankera vytečie ropa a vytvorí na hladine oceánu obrovskú škvrnu. Takéto znečisťovanie zapríčiňuje úhyn miliónov rýb a morských vtákov.

Kyslý dážď:

Automobilové výfukové plyny obsahujú oxidy dusíka.
Pri spaľovaní uhlia v tepelných elektrárňach sa uvoľňuje oxid siričitý. Keď tieto dve zlúčeniny zreagujú s vodou v ovzduší, premenia ju na slabé kyseliny, ktoré potom padajú na zem v podobe kyslého dažďa. Kyslý dážď poškodzuje stromy, zažiera sa do budov a hubí život v riekach. Dnes už dokážeme znížiť množstvo oxidu siričitého vypúšťaného z tepelných elektrární, no príslušné technologické zariadenie je dosť drahé a tak ho všetky elektrárne nemajú.

Znečisťovanie dopravou:

Výfuky autobusov, osobných i nákladných áut chrlia do ovzdušia olovo (ktoré poškodzuje nervový systém), oxid uhoľnatý, oxid uhličitý a oxid dusíka, ktoré spôsobujú fotochemický smog a kyslý dážď. Množstvo niektorých škodlivín možno znížiť kotalyzátormi pripevnenými na výfuk vozidiel.

Znečisťovanie atmosféry:

Ozón je forma kyslíka. Nachádza sa v atmosfére vysoko nad zemským povrchom, kde vytvára ochrannú vrstvu pohlcujúcu škodlivé ultrafialové žiarenie Slnkia, ktoré môže vyvolať u človeka rakovinu kože. Túto ozónovú vrstvu však narúšajú chemické látky freóny, ktoré sa používajú napríklad v chladničkách a v sprejoch. Nad Antarktídou objavili vedci dokonca dieri v ozónovej vrstve.

Skládky odpadov

Vmnohých častiach sveta ľudia zakopávajú do zeme toxické, chemické látky a iné nebezpečné odpadové produkty. Tie potom presakujú do pôdy i do vody a ničia v nich život.
K moriam sa správame, akoby to boli skládky odpadu; napríklad veľmi silno znečistené je Severné more. Aby život v moriach a oceánoch úplne nezanikol, musíme vytvárať menej škodlivé odpadové produkty.