Nebezpečný materiál z rozbitých sudov však zostal v mori.
Určité riziko nastáva aj pri preprave nuklidov. Dňa 25. augusta 1984 sa zrazila francúzska loď Mont Louis s trajektom Olau Britannia a pri belgickom pobreží kleslo na dno s ňou aj 450 ton hexafluoridu uránu, ktorý bol na ceste do bývalého Sovietskeho Zväzu k obohateniu. Našťastie boli nádrže s týmto rádioaktívnym nákladom z vraku úspešne vyzdvihnuté bez akéhokoľvek poškodenia – vrak ležal totiž v neveľkej hĺbke. Aj keď tento incident nespôsobil žiadne škody na prostredí, bol varovaním, že nabudúce takýto transport nemusí skončiť šťastne.


3.5 Ako sa hasia jadrové elektrárne a nehody v ich prevádzke

Určité riziko prináša aj mierové využitie atómovej energie. Aj keď atómové elektrárne a jadrové zariadenia patria z bezpečnostného hľadiska k najprísnejšie sledovaným, nie je možné ani u nich ako u každého technického diela vylúčiť možnosť zlyhania, technickú poruchu či ľudský omyl. Na jednej strane je treba vedieť, že atómové elektrárne predstavujú dnes alternatívny zdroj energie, ktorý umožní ľudstvu riešiť krízu spôsobenú postupným vyčerpávaním fosílnych palív. Za normálnej prevádzky je atómová elektráreň nielen pomerne bezpečné zariadenie, ale aj omnoho menej ohrozuje prírodné prostredie, ako uholné elektrárne, pri ktorých vznikajú haldy uhlia. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko a Belgicko, ktoré vyrábajú takmer tri štvrtiny výroby elektrickej energie práve z atómových elektrární poukazujú na prednosti tohoto spôsobu získavania energie ( príloha č. 7 ). Na druhej strane počas prevádzky stoviek atómových reaktorov na celom svete, výskumných aj energetických, došlo k rade drobných aj väčších porúch a v niektorých prípadoch aj k úniku rádioaktívnych látok do okolitého prostredia. Od počiatkov jadrovej energetiky sa odohrali zatiaľ tri väčšie jadrové havárie. Keď sa v marci 1970 prehrial reaktor v elektrárni Three Mile Island pri Harrisburgu v Pensylvánii, nijaký požiar nevznikol. K vážnym požiarom však došlo v roku 1957 vo Windscale v severozápadnom Anglicku a v apríli 1986 v Černobyle na Ukrajine.
Aj keď horiaci reaktor nemôže vybuchnúť ako jadrová bomba, menšie explózie, ktoré pri požiari vzniknú, i samotný oheň ho môžu zničiť a pri tom sa do atmosféry uvoľní obrovské množstvo škodlivých rádioaktívnych látok. Počas hasenia černobylského aj windscalského požiaru unikala do ovzdušia rádioaktivita. Nesmierne nebezpečný požiarny zásah sa musel uskutočniť čo najrýchlejšie. Reaktor vo Windscale skonštruovali na výrobu plutónia do britských jadrových zbraní.