Požiar vznikol po chybe obsluhy, pričom došlo k prehriatiu aktívnej zóny. Požiar sa podarilo uhasiť až o dva dni.
Technici v ochranných protiradiačných kombinézach sa najskôr pokúšali oheň uhasiť oxidom uhličitým, ktorý bráni prístupu vzduchu, ale ich úsilie bolo zbytočné. Použiť vodu sa obávali, aby pri jej chemickej reakcii s horiacim grafitom nedošlo k tvorbe kyslíka, ktorého vábuch by reaktor rozmetal na kúsky. Nakoniec sa rozhodli, že toto riziko musia podstúpiť a zaplavili reaktor obrovským prívalom vody z požiarnych striekačiek. Pokus sa podaril, ale aj tak uniklo veľké množstvo radiácie. Zničený reaktor neskôr zabetónovali.
Požiar černobylskej jadrovej elektrárne bol oveľa horší. Vznikol po tom, ako operátori manuálne vyradili niekoľko automatických bezpečnostných opatrení. Chceli vedieť, ako dlho budú parné turbogenerátory vyrábať elektrinu i po uzavretí prívodu pary. Reaktor sa vymkol spod kontroly a po dvoch silných explóziách začal prudko horieť. Výbuch odtrhol veko reaktora a do vzduchu vyrazil stĺp dobiela rozpálených čiastočiek rádioaktívneho paliva, od ktorých budova vzbĺkla. Hrozilo nebezpečenstvo, že oheň zachváti aj susednú reaktorovú halu. Prví došli na miesto katastrofy miestni hasiči, ktorí sa bez ochranných odevov statočne pustili do boja so strašným živlom a začali požiar hasiť obyčajnými požiarnymi hadicami. Mnohí z nich na následky ožiarenie zomreli, ale je takmer isté, že ich zásah zachránil vedľajší reaktor a predišiel ešte väčšej katastrofe. Na hasenie použili dosiaľ nevyskúšanú metódu. Skupina vrtuľníkov zhodila zo vzduchu na reaktor takmer 5000 ton suchého ílu a piesku, čo malo požiar udusiť. Aby reaktor nevybuchol znova, pridával sa do tejto zmesi karbid bóru, ktorý absorbuje neutróny. Vrtuľníky zhadzovali aj olovo, ktoré pri roztavení pohlcovalo teplo a po stuhnutí pomáhalo reaktor izolovať. Okrem toho sa reaktor poprašoval mletým vápencom, aby s uvoľňoval oxid uhličitý, ktorého clona by zabránila opakovanému vznieteniu haly. Vrtuľníky museli lietať nepretržite štrnásť dní a akcia sa napokon podarila. Smrteľne nebezpečný požiar černobylského reaktora sa podarilo uhasiť a únik radiácie zastaviť. Bolo paradoxné, že túto metódu mohli Sovieti použiť len preto, že došlo naozaj k veľkému výbuchu a že sa veko reaktora odtrhlo. Keď sa radiácia konečne znížila bol reaktor navždy pochovaný do betónového sarkofágu s meter hrubými stenami.
Černobyl bol doteraz najhoršou katastrofou v dejinách jadrovej energetiky. Prišlo pri nej o život 31 ľudí vrátane 6 požiarnikov.