Mnoho ďalších čakala smrť v dôsledku vysokého stupňa ožiarenia alebo zvýšenej úmrtnosti na leukémiu.
Uvedené havárie sú pre ľudstvo dôvodom, ktoré nútia k vážnemu zamysleniu sa. Varujú pred rizikom plynúcim z podobných havárii nielen mierových jadrových zariadení, ale predovšetkým oveľa viac nebezpečnejším vojenským náložiam. Za druhé ukazujú, že je nutné zdokonaľovať a zvyšovať bezpečnosť jadrových elektrární, naučiť sa ešte lepšie ovládať a zaobchádzať s nimi.


3.6 Transmutácia

Neustále sprísňovanie bezpečnosti jadrových elektrární prenieslo záujem o otázku likvidácie odpadov z jadrových reaktorov. Vyhoreného paliva, toho zvyšku zo spaľovania uránu, je síce neporovnateľne menej ako bežného komunálneho odpadu, zato je extrémne rádioaktívny a má vysokú teplotu. Nedá sa spáliť, ani chemicky rozložiť. Rádioaktívny materiál síce môže zmeniť vnútornú formu, ale sama rádioaktivita napriek tomu nezmizne inak, než samovoľným rozpadom. Existuje však jedna cesta, vďaka ktorej by sa mohlo podariť znížiť rádioaktivitu ukladaného odpadu a dokonca krátiť dobu rozpadu až o desiatky tisíc rokov. Táto cesta má názov transmutácia. Transmutácia - interakcia atómových jadier s časticami, z ktorých je jadro zložené, teda s protónmi, neutrónmi, alebo ich kombináciami: jadro atómu zachytí okolo letiacu časticu a zabuduje ju do svojej štruktúry. Tým sa však poruší stabilita jadra a preto sa jednej resp. viacerých častíc zbaví (príloha č.13). Pritom sa premení na iný atóm - rádioaktívny alebo stabilný. Iniciátorom akýchkoľvek transmutačných reakcií sú neutróny. Všetky zdroje neutrónov, vrátane jadrových reaktorov, poskytujú neutróny letiace veľkou rýchlosťou. Tie väčšina jadier málo zachytáva. Pre pohodlnejšiu transmutáciu je treba rýchle neutróny zabrzdiť v tzv. moderátore. Zachytením pomalých neutrónov v jadre sa takmer všetky známe prvky stanú rádioaktívnymi. U ťažkých prvkov, napríklad urán alebo plutónium, môžu neutróny vyvolať i štiepenie spojené s uvolnením značnej energie. Tú dokážeme využívať v jadrových elektrárniach. V bežných reaktoroch sa "kúri" uránom. Prírodný urán však obsahuje necelé jedno percento neutrónmi štiepateľného izotopu 235, ostatok tvorí izotop 238, ktorý sa neutrónmi takmer neštiepi (ale mení sa na štiepateľný izotop plutónia). K jednoduchšiemu udržaniu reťazovej štiepnej reakcie v klasických tlakovodných reaktoroch sa prírodný urán pomerne pracne obohacuje na 3-4 % štiepateľného izotopu. Z tohoto množstva sa v reaktore využije približne polovica. Pritom z každého rozštiepeného jadra uránu vzniknú jadrá dvoch ľahších prvkov. Vo vyhorenom palive tak vznikne až 180 rôznych nuklidov.