Výsledok by bol natoľko lákavý, že to odborníkov neodradzuje. V súčasnosti je teoreticky prepracovaných viac ako tridsať rôznych transmutačných techník. Konečná transmutačná stratégia však doteraz nie je celkom jasná - chýba praktická skúsenosť. Výbor amerického ministerstva energetiky návrhy transmutačných technológií vyhodnotil. V správe z roku 1996 okrem iného označuje za najperspektívnejšiu z transmutačných techník paradoxne práve ten najzložitejší a najodvážnejší variant - transmutačná technológia riadená urýchľovačom (Accelerator-Driven transmutation Technology - ADDT). Podivuhodný urýchlovač: Rozštiepením jedného jadra uránu 235 vznikne asi 2,4 neutrónov. S tými sa potom musí veľmi dobre hospodáriť, aby práve len jeden z nich vyvolal ďalšie štiepení. Jedine tak totiž môže prebiehať riadená reťazová reakcia. Taká "jednoneutrónová" sústava sa nazýva kritická. V prípade jej nadkritičnosti (štiepi sa viac ako jeden neutrón) dochádza k nekontrolovateľnému lavínovitému štiepeniu, v prípade podkritičnosti sa naopak štiepenie samovoľne zastaví. A tu prichádza na radu urýchľovač - ako ďalší zdroj neutrónov. Predstavme si silne urýchlený protón, ktorý narazí napr. do jadra olova. Pritom ho roztriešti a uvolní z neho 42 neutrónov. Zavedením týchto neutrónov do primerane podkritickej sústavy je možné tiež vyvolať a udržať reťazovú reakciu. Mohutný zdroj protónov (jadrá atómov bežne dostupného vodíku) teda bude v terči - roztavené zliatiny olova a bizmutu - uvoľňovať neutróny. Niektorí fyzici sa domnievajú, že v tesnej blízkosti terča potom bude možné nie len rozštiepiť až 99% všetkých ťažkých jadier, ale tiež premeniť väčšinu dlhodobo rádioaktívnych štiepnych produktov na krátkodobé rádioaktívne až stabilné. Palivo bude aktívnym priestorom pretekať vo forme roztavených solí o teplote 600°C - 700°C, bude z intenzívneho chladenia neustále cirkulovať okolo terča, pričom z nej budú priebežne oddeľované zložky už schopné uloženia. Ostatok sa vráti do reaktoru k ďalšej transmutácii. Iný fyzici ale tento postup nepovažujú za reálny, pokiaľ nebude overený. Aj potom by za úspech považovali i len tretinovú účinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že systém ADDT stojí a padá nie len so schopnosťou izolovať transmutačné produkty, ale aj so zdrojom protónov, teda urýchľovačom. Ten musí byť schopný protóny nie len dostatočne urýchliť, ale predovšetkým z nich dlhodobo udržať dostatočne hustý zväzok. Skonštruovať takéto urýchľovače sa dlho nedarilo.