Nakoniec pred niekoľkými rokmi prišli na svet a to vďaka strategickej obrannej iniciatíve americkej vlády 80. rokov. Pre ich "hviezdne vojny" boli nákladne vyvinuté protónové delá, schopné zostreľovať nepriateľské rakety ešte v stratosfére, ďaleko pred cieľom dopadu. Po páde železnej opony boli uvolnené pre civilné účely a prakticky okamžite navrhnuté na riadeniu transmutácie. Systémy ADDT majú ešte jednu obrovskú výhodu - sú totiž podkritické. K tomu dodajme, že technológia ADDT dokáže "spaľovať" i prvok thorium, ktorý je v zemskej kôre neporovnateľne viac zastúpený než urán a ktorý doterajšie bežné reaktory nedokázali priamo využiť. Technologické zvládnutie ADDT by teda okrem zaistenia dostatku jaderného paliva rozhodujúcou mierou prispelo k riešeniu oboch hlavných problémov jadrovej energetiky: jadrovej bezpečnosti prevádzky elektrární aj radiačnej bezpečnosti uloženia rádioaktívnych odpadov. Je nutné zdôrazniť, že i ADDT produkuje rádioaktívne odpady, ktoré bude nutné ukladať, ale doba ich rizikovosti bude podstatne kratšia. V čom to viazne? Z čisto teoretického hľadiska je problematika ADDT zvládnutá. Na modely už dokonca tento variant transmutácie fungoval. Napriek tomu aj prívrženci tejto technológie usudzujú, že prvá experimentálna prevádzka takéhoto zariadenia nezačne skôr než za 5 rokov. O ďalších päť, možno desať rokov môže vzniknúť zariadenie použiteľné na ktorejkoľvek jadrovej elektrárni. To by podľa predstáv vedcov slúžilo i okolitým reaktorom tak, že by sa k nemu vyhorené palivo k transmutácii dovážalo. Hlavné problémy technologického využitia ADDT sú tri. Prvým sú nároky na konštrukčné materiály, ktoré musia odolávať extrémne vysokému žiareniu, teplote a agresivite roztaveného paliva. Druhým je priebežná separácia produktov transmutácie z vysoko rádioaktívnej zmesi - tá doteraz nie je nikde na svete uspokojivo vyriešená. A nakoniec, doposiaľ nie je isté, ktoré rádioaktívne prvky a do akej miery je možné transmutovať. Bez úložiska to nepôjde: Transmutácia nikdy nebude stopercentná, takže transmutované vyhorené palivo bude síce menej a krátkodobejšie rádioaktívne, ale prísne podmienky pre povrchové uloženie nesplní. Tak či tak bude nutné uložiť odpad do úložiska pod zem, ale transmutáciou sa skráti čas izolácie. Tým ešte vzrastie bezpečnosť úložišť. Ani po skončení vývoja však nebude koniec. Na radu príde cena. Napríklad transmutácia vyhoreného paliva zo všetkých funkčných amerických reaktorov by prišla odhadom na sto miliárd dolárov, čo je trikrát viac, než priame hlbinné uloženie..