Takáto dávka by podstatne znížila imúnnu ochranu organizmu, a tým by sa zvýšila náchylnosť k epidémiám a rakovine. Nádeje, že by bolo možné získať
potravu z mora náhradou za zničenú úrodu na súši, sú mizerné. Život v moriach by bol otrávený rádioaktívnym spádom a ryby by boli nepožívateľné.
V týchto súvislostiach nebol uvažovaný vplyv lesných požiarov a elektrické výboje búriek, ktoré by nasledovali po výbuchu bômb. Tieto požiare by sa čoskoro vymkli z pod kontroly, pretože by nemal kto hasiť. Pretože v skladiskách tovární je množstvo plastov s výnimočne tmavými splodinami horenia, zosilnela by ešte viac mraková clona nad severnou pologuľou. Oxidy dusíka, zanesené výbuchy do stratosféry, by narušili ozónosféru asi o 30 percent. Po zoslabnutí mrakovej clony by ultrafialové žiarenie ohrozilo život väčšiny organizmov. Bolo by 2-krát až 4-krát silnejšie než teraz. U človeka by sa okrem iného znížila odolnosť imunitného systému, narušil by sa zrak a množstvo ľudí aj zvierat by osleplo.
Doteraz sa uvažovalo o najpravdepodobnejšej dávke bômb o účinku 5 tisíc megaton TNT, ale vedci varujú aj pred tisíc, či 100 megatonovými náložami. Za prekročenie prahu regionálnych následkov považujú výbuchy nad 100 megaton. Pri takej sile výbuchu by nad mestami nastali nízke teploty blízke bodu mrazu a vznikli by požiare, ktoré by mali podobné následky, ako výbuchy 50-krát väčšie. Tým pádom každý jadrový konflikt by mal globálne následky.
Predpokladá sa, že by v jadrovom konflikte zahynulo najmenej 1,1 miliardy ľudí, ďalšia miliarda by hynula na nepríjemné následky. Ostatok obyvateľstva by umieralo hladom v temnom , mrznúcom svete. Na severnej pologuli by sotva niekto prežil, a na južnej len niekoľko skupiniek.
Zatiaľ sme uvažovali len o vplyve takéhoto konfliktu na človeka. Je ale jasné, že by bol zasiahnutý aj rastlinný a živočíšny svet, že by bola silne narušená aj celá biosféra, čo by malo ťažko odhadnuteľné následky pre celé ľudstvo - respektíve pre ten zlomok ľudstva, ktorý by prežil.


3.8 Ako budeme búrať jadrové elektrárne

Niektoré veľké budovy sa dajú zbúrať za niekoľko dní, ale rozobratie atómovej elektrárne môže kvôli rádioaktívnemu nebezpečenstvu trvať sto i viac rokov. Keď sa jadrová elektráreň vyradí z prevádzky, musí sa z nej najskôr odstrániť všetko jadrové palivo. Z reaktora sa vyberie rovnako, ako sa počas prevádzky pravidelne vymieňalo vyhorené palivo za nové. Robí sa to pomocou diaľkovo ovládaného zariadenia, ktoré ukladá vyhorené palivo do špeciálnych kontajnerov.