2, 3, 7, 8 - tetrachlórdibenzo - p - dioxin, prudký jed vznikajúci pri výrobe niektorých pesticídov
erózia - rozrušovanie a vymieľanie zemského povrchu vodou, vetrom, snehom a ľadom
izotop - nuklid s rovnakým protónovým ale s rôznym nukleónovým a neutrónovým číslom
mutagény - látky vyvolávajúci náhle dedičné odchýlky
nuklid - súbor atómov charakterizovaný rovnakým protónovým a nukleonovým číslom
ppb - part per billion, miliardtina
ppm - part per million, milióntina
potravinový reťazec - základom potravinového reťazca sú rastliny, ktoré produkujú organickú hmotu (producenti), ďalšími článkami sú bylinožravce a mäsožravce (konzumenti) alebo parazity; ich odumreté telá sú rozkladané deštruentami (reducenti), ktorí vracajú rozložené odpady do ďalšieho kolobehu
PVC - polyvinylchlorid, látka používaná pre plasty
TCDD - viď. dioxin
TCP - 2, 4, 5 - trichlórfenol, herbicíd
TNT - trinitrotoluén, výbušnina, slúžiaca ako porovnávacia jednotka výbušnej sily iných výbušnín



5.2 Prílohy

Príloha č. 1
Pohľad na zvyšky japonského mesta Hirošima, zničeného atómovou bombou v roku 1945


Príloha č. 2
Smutné svedectvo prítomnosti americkej armády v južnom Vietname


Príloha č. 3
Marshallové ostrovy, dejisko pokusných výbuchov atómových bômb


Príloha č. 4
Jeden z ďalších výbuchov atómovej bomby v zálive ostrova Bikini


Príloha č. 5
Dva zábery zobrazujúce krajinu pred a po poprášení prípravkom Agent Orange v roku 1965


Príloha č. 6
Ešte po viac ako štyroch rokoch zostáva okolie chemickej továrne zamorené


Príloha č. 7
Nemecká atómová elektráreň JE Grafenrheinfeld s ľahkovodným reaktorom


Príloha č. 8
Odoberanie vzoriek z barelov s doposiaľ neznámymi chemikáliami na čiernej skládke


Príloha č. 9
Ajnura - osemročná obeť jadrových výbuchov


Príloha č. 10
Riadiace centrum jadrovej elektrárne


Príloha č. 11
Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice


Príloha č. 12
Linka na spracovanie vyhoreného paliva


Príloha č. 13
Štiepenie jadier pri transmutácii


Príloha č. 14
Parížska a Viedenská konvencia
Ako ukázala najťažšia možná havária na jadrovej elektrárni Černobyľ, ktorej rozsah u iného typu jadrového reaktora je nepravdepodobný, nie sú škody vzniknuté v dôsledku havárie takého rozsahu obmedzené hranicami štátu, kde sa jadrové zariadenie nachádza. V prípade takejto udalosti, ktorá môže zasiahnuť viac ako jednu krajinu je žiadúce, aby ochrana postihnutých bola zabezpečená určitou dohodou umožňujúcou náhradu ich škôd. I keď úroveň bezpečnosti jadrových zariadení je vysoká a kontinuálne sa zvyšuje na základe prevádzkových skúseností, existuje, hoci veľmi nízka, pravdepodobnosť havárie, ktorá môže mať dôsledky na zdravie ľudí a poškodiť či zničiť ich majetok. Od počiatku uplatňovania jadrovej energie pri výrobe elektrickej energie a tiež v dôsledku dopravovania jadrových materiálov cez územia rôznych krajín bola snaha vytvoriť určitý systém umožňujúci náhradu škôd poškodeným v dôsledku jadrovej havárie. V súčasnosti existujú dva medzinárodné systémy pokrývajúce zodpovednosť za jadrové škody. Prvým z nich je Parížska konvencia o občiansko-právnej zodpovednosti za jadrové škody (ďalej iba Parížska konvencia), ktorá bola schválená 29. júla 1960 a je prijatá väčšinou západoeurópskych krajín. Druhým z nich je tzv.