Ako bolo v úvode uvedené tieto režimy nie sú dostatočne univerzálne, nakoľko mnohé jadrové krajiny nie sú členmi ani jednej z konvencií. (napr. USA, Japonsko, Kanada, Rusko, Ukrajina nie sú členmi žiadnej z týchto konvencií.) Skutočnosť je taká, že z viac ako 400 jadrových elektrární vo svete viac ako dve tretiny nepodliehajú režimu konvencií. Ďalším problémom podľa názoru niektorých krajín je nízka úroveň zabezpečenia pre krytie škôd. Okrem úprav týchto konvencií je snaha vytvoriť nový celosvetový systém dodatočných fondov analogický systému vytvorenému v rámci Bruselskej dodatkovej konvencie. Tieto fondy by boli vytvorené tak jadrovým priemyslom, ako aj z verejných prostriedkov. Tento celosvetový systém dodatkových fondov by dopĺňal tak Viedenskú, ako aj Parížsku konvenciu. Práce na zdokonalení resp. revízii Viedenskej konvencie, ako aj na príprave novej Konvencie o dodatkovom financovaní náhrady jadrových škôd boli zahájené na počiatku 90-tych rokov. Na základe odporúčaní Generálnej konferencie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) menovala Rada guvernérov MAAE vo februári 1990 tzv. "Stálu komisiu o občianskej zodpovednosti za jadrové škody". Úlohou Stálej komisie bolo riešiť zodpovednosť za jadrové škody v oblasti medzinárodnej občianskej zodpovednosti a vzťahov medzi medzinárodnou zodpovednosťou a zodpovednosťou štátu. Práca Stálej komisie sa sústredila najmä na revíziu Viedenskej konvencie, ktorá už v plnom rozsahu nevyhovuje požiadavkám súčasného stavu rozvoja využitia jadrovej energie a prípravu novej Konvencie o dodatkovom financovaní jadrového odškodnenia. Na rokovaniach Stálej komisie sa zúčastňuje cca 50 štátov a niekoľko medzivládnych a nevládnych organizácií. Slovenská republika, ktorá je stranou Viedenskej konvencie od 6. júna 1995 sa týchto rokovaní zúčastňuje od roku 1995. Medzi týmito štátmi sú štáty s rôznym rozsahom využívania jadrových energetických zdrojov, a preto sú prístupy jednotlivých štátov rozdielne a niekedy až protichodné. Slovenská republika ratifikovala Viedenskú konvenciu a Spojovací protokol dňa 7. júna 1995. Povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k týmto medzinárodným dohodám je potrebné postupne zapracovať do národnej legislatívy. V zásadách zákona NR SR o mierovom využívaní jadrovej energie sú tieto záväzky zahrnuté. Pred nadobudnutím platnosti tohto zákona je plnenie záväzkov v oblasti náhrady škody v prípade jadrovej nehody zabezpečované prehlásením Vlády SR a vyčlenenou rezervou v štátnom rozpočte SR. Zástupcovia SR sa zúčastňujú na rokovaní tohto výboru od roku 1995, t.j. na 13. a 14. zasadaní.