kg potravín, ale tieto straty boli zanedbateľné v porovnaní s dlhodobými následkami pre krajinu i človeka (príloha č. 2, 5) .
Keď sa les presvetlil, opadliny sa rýchlejšie rozložili a bohaté dažde značnú časť živín vyplavili z pôdy von. Pretože dážď nebol zachytávaný v korunách stromov, dostával sa ľahko k pôde, kde nastala erózia, ktorá sa stále stupňovala. Tým bola kedysi úrodná pôda za krátku dobu úplne zničená.
Keďže podstatná časť živočíchov bola závislá na hornom stromovom poschodí, boli tým zbavené svojej potravinovej základne. Pokiaľ neboli zasiahnuté priamou dávkou postreku, alebo sa dodatočne neotrávili, museli sa odsťahovať alebo uhynúť. V nepostihnutej oblasti žije 170 druhov vtákov a 30 – 55 druhov cicavcov. V postihnutej oblasti žilo po desiatich
rokoch 24 druhov vtákov a 5 druhov cicavcov. Fauna bola postrekom buď silne zredukovaná, alebo celkom vyhynula.
Bolo už podaných viac ako 20 tisíc žalôb ťažko postihnutých vietnamských veteránov, adresované buď štátu, alebo na továrne, ktoré vyrábali defolianty. Proces sa skončil až v roku 1984 s rozhodnutím, že koncerny Monsato, Dow Chemical Company a ďalší zaplatia veteránom vietnamskej vojny 200 mil. dolárov odškodné. Výroba jedovatých defoliantov bola zastavená.



3 JADROVÁ ČASŤ


3.1 Začiatky a smer využitia rádioaktívnych materiálov

Tak ako sa obdobia v predhistorickom vývoji ľudstva označujú podľa používaného materiálu - doba kamenná, bronzová a železná - tak sa naša doba podľa niektorých autorov označuje ako „vek atómu“. Táto atómová (presnejšie jadrová) éra sa datuje od doby z pred 90-tych rokov, kedy v roku 1896 francúzsky fyzik H. Becquerel po prvý krát pozoroval rádioaktívne žiarenie vychádzajúce z jadier atómov uránu. Postupne sa ľudia zoznámili s účinkami rádioaktívnych látok a naučili sa ich využívať. V období na začiatku 2. svetovej vojny vynašli aj spôsob - v podobe tzv. reťazovej reakcie - ako uvoľniť obrovskú energiu driemajúcu v atómovom jadre a začali umelo vytvárať aj nové, v prírode neexistujúce atómové jadrá.
Väčšina známych nuklidov je rádioaktívnych, vydáva prenikavé žiarenie, ktoré vzniká rozpadom jadier. Niektoré nuklidy sa rozkladajú pomerne rýchlo a keď v prírode existovali v dobe utvárania našej slnečnej sústavy, dávno zanikli a už sa s nimi nestretávame. Naproti tomu iné stále vznikajú, buď ako produkty rozpadu iných, dlhodobo žijúcich nuklidov, pod vplyvom kozmického žiarenia a v poslednej dobe tiež zásahom človeka. Ako typický príklad môže slúžiť plutónium 239, nesmierne nebezpečný nuklid, silne rádioaktívny a toxický.