Rozpadá sa na polovicu pôvodného množstva vždy za 24 tisíc rokov a z prírody už dávno vymizol. Naproti tomu je dnes vyrábaný stále vo väčších množstvách a tvorí náplň tisíckam jadrových hlavíc. Jediný rozumný spôsob likvidácie by bol použiť ich v atómových elektrárniach k výrobe energie a ďalšie plutónium keby sa dalo, tak nevyrábať. Ťažko si môžeme dovoliť čakať desiatky tisíc rokov, kým sa znovu samovoľne rozpadne. Využívaním energie uvoľňujúcej sa z rozpadu atómu ide hlavne dvoma cestami a to mierové energetické využitie (lekárstvo, technika) a na vojenské zbrojenie jadrovými zbraňami.


3.2 Ako sa konštruujú jadrové zbrane

Jadrové zbrane udržiavali svet v neistej rovnováhe mieru a strachu od chvíle, keď jediné dve dosiaľ použité atómové bomby prinútili Japonsko 2. septembra 1945 kapitulovať a ukončili 2. svetovú vojnu. Nesmierna sila týchto zbraní pochádza z obrovského množstva energie, uvoľnenej z atómových jadier štiepnou a termonukleárnou reakciou.
Štiepenie je proces, pri ktorom sa atóm delí, a je podstatou atómových bômb. Termonukleárna reakcia je opačná – pri nej dochádza k zlučovaniu atómov, ktoré vytvoria nový väčší atóm. Uvoľňuje sa ešte väčšie množstvo energie ako pri štiepení – preto majú termonukleárne (vodíkové) bomby takú ničivú silu. Termonukleárna reakcia je asi aj zdrojom energie slnka. Väčšina súčasných jadrových zbraní využíva obidva postupy.
Bomby založené na štiepnej reakcii musia obsahovať jednu s dvoch prísad – urán alebo plutónium. Bomba zhodená 6. augusta 1945 na Hirošimu využívala urán, kým Nagasaki bolo 9. augusta 1945 zničené plutóniovou bombou. Urán i plutónium sú štiepne materiály s jadrami, ktoré sa dajú rozbíjať elementárnymi časticami zvanými neutróny. Pri každom štiepení jadra sa uvoľnia najmenej dva neutróny. Z malého množstva štiepneho materiálu tieto častice neškodne vylietajú do vzduchu. Ale ak je kus plutónia či uránu dosť veľký (asi ako grapefruit) a dosiahne takzvanú kritickú hmotu, neutróny sa budú skôr, ako uniknú do ovzdušia, zrážať s ďalšími jadrami. Výsledkom budú dve nové štiepenia, pri ktorých sa uvoľnia štyri nové neutróny a tie spôsobia štyri ďalšie štiepenia, z ktorých sa uvoľní osem neutrónov, atď. Každý z týchto krokov trvá jednu stomilióntinu sekundy. Za čas kratší ako milióntina sekundy sa táto reťazová reakcia zopakuje toľkokrát, až dôjde k výbušnému uvoľneniu energie. Energia sa uvoľňuje preto, že ľahké atómy vzniknuté štiepením, majú menšiu hmotnosť ako pôvodný ťažký atóm.