Hmota sa neničí, len sa jej časť premieňa na energiu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou svetla, Tým sa spustí reťazová reakcia, ktorá sa skončí, len čo sa pôvodná hmota spotrebuje – alebo sa štiepna látka uvoľneným teplom odparí, vybuchne a neutróny v nej už nemôžu ďalej vyvolávať štiepnu reakciu. Približne polovica energie sa vybije pri výbuchu, viac ako tretina má formu tepelného žiarenia a zvyšok sa uvoľní v podobe radiácie – žiarenia gama, neutrónového a röntgenového. Po jadrovej explózii na zem dopadnú milióny rádioaktívnych čiastočiek, nazývaných spad. Reťazová reakcia prebehne v zlomku sekundy. Konštruktér nálože sa musí postarať, aby kritická hmota uránu alebo plutónia zostala pokope dostatočne dlho, až kým ju výbuch neroztrhne. V hirošimskej bombe na to poslúžili nálože bežnej trhaviny, ktoré v upravenej delovej hlavni vystrelili jeden kus uránu proti druhému. Ani jeden kus nebol sám o sebe dosť veľký na to, aby sa v ňom rozbehla reťazová reakcia. Ale keď obidva kusy spojila zrážka, prekonali kritickú hmotu a vybuchli. Bomba na Nagasaki využila to, že sa kritická hmota šitepnej látky zmenší a jej hustota zväčší, ak je stlačená. Podkritická hmota plutónia v podobe gule bola obklopená náložami konvenčnej trhaviny. Výbuchom náloží sa plutónium stlačilo, jeho hmota sa stala nadkritickou a došlo k jadrovej explózii so silou 22 000 ton TNT. V termonukleárnych bombách sa používajú dva izotopy vodíka – deutérium a trícium. Keď sa jadrá týchto izotopov zlučujú, dochádza k mohutnému uvoľňovaniu energie. Na naštartovanie zlučovacej reakcie je však potrebná teplota okolo 14 miliónov °C, ako v jadre slnka. Možno ju dosiahnuť len pomocou štiepnej jadrovej nálože. Preto vodíkové bomby pracujú na princípe štiepneho i termonukleárneho procesu. Okrem štiepneho a termonukleárneho materiálu obsahuje typická bomba alebo bojová hlavica rakety neutrónové delo, ktoré spúšťa štiepny proces, zariadenie na zabezpečenie a odistenie nálože a mikroprocesor, ktorý riadi sled úkonov pri roznete. Ďalej má zapaľovač, ktorý spúšťa výbuch a dopravnú poistku. Každá americká jadrová zbraň (o sovietskych vieme menej) má poistku. Prvé zbrane mali drôtenú poistku, vypínač a zámku. Moderné jadrové zbrane sú zabezpečené nabíjacími a roznecovacími zariadeniami ovládanými kódmi. Aj keď sa lietadlo s jadrovými zbraňami na palube zrúti a začne horieť, nebezpečenstvo jadrového výbuchu nehrozí – bomba nie je nabitá. Chemické výbušniny, ktoré tvoria roznecovadlo jadrovej bomby, však explodovať môžu. Aby sa predišlo riziku výbuchu pri nehode, sú najnovšie jadrové hlavice vybavené bezpečnými chemickými výbušninami.


3.3 Testy atómových bômb

O následkoch výbuchu atómových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki, vie azda každý človek (príloha č.1).